Witness Protection Program

Part 5

"Mikeyyyyyy!!!!!" skríknem naňho, keď mi prehodí bundu cez hlavu. Nakupovanie už totiž ani jedného nebaví. Bohužiaľ ma v tomto musia počúvnuť.

"Áno, slečna Cliffordová?" zasmeje sa. Sme spolu asi tri hodiny, ale naozaj sa cítim ako s bratom. Mike má jedinečnú povahu, na ktorú si človek rýchlo privykne. A navyše mi toľko chýbal starší brat.

"Ocenila by som, keby ste pretrpeli ešte tento posledný obchod."

"Veď už toho máš toľko! Myslím si, že je toho viac ako si mala doma."

Pri spomienke na domov mi úsmev opadne. Skôr zo strachu, lebo celé dve hodiny som si na to ani len nespomenula.

"Prepáč." povie Mikey smutne. Až priveľmi sa snaží, aby som sa cítila dobre a ja chcem, aby vedel, že si to vážim. Preto sa usmejem a postrapatím mu vlasy.

"Poď! Ideme ku tomu kaderníkovi." navrhnem, aby som ho rozveselila. Mikeovi sa zase hneď vráti nálada.

"Júúú!! Aj ja by som si možno mal zmeniť farbu." zamyslí sa a spredu si zoberie jeden prameň vlasov, na ktorý sa pozrie.

"Neboj. Červená ti pristane." ubezpečím ho veselo. Vyberieme sa teda do kaderníctva. Privíta nás tam milá mladá paní.

"Ahoj Mike! Už ťa červená omrzela?" privíta sa s ním.

"Čau Lauren. Myslím, že túto farbu si ešte ponechám."

"Tak ako ti pomôžem?"

"Priviedol som sestru Julie. Julie Lauren, Lauren Julie." predstaví nás. Prídem bližšie a potrasieme si rukami. Michaelovi známi, moji známi. Lauren sa prekvapene usmeje.

"Nevedela som, že máš sestru."

"A že vraj si o mne všetkým rozprával." zavtipkujem, aby som vyzerala prirodzene. Lauren sa zasmeje a pohladí ma po ramene. Je to také gesto pre deti, čo ma trochu urazí. I keď tu v Amerike budem dospelá o niečo neskôr ako v Austrálii.

"Tak poď." povie mi Lauren. Zoberie ma za ruku a posadí na otáčaciu stoličku. Otočí si ma chrbtom k zrkadlu.

"Tak čo to bude zlatko?" spýta sa .

"Čierna." poviem farbu, ktorú vybral Mike. Kým som nad tým rozmýšľala, veľmi sa mi to zapáčilo.

"To je skvelý nápad! Bude ti to ladieť k očiam." povie. Kútikom oka uvidím Mikea.

"Ona má zelené oči . Teraz má iba šošovky." vymyslí si Mike namiesto mňa. Šošovky sme ešte vybaviť nestihli. Nezáleží na tom veľmi, ale pre istotu.

"Och, aha! Ale aj k zeleným to pôjde." zasmeje sa a mne to príde, že by to povedala aj keby som mala oči žlté.

"A chcela by som ich aj nejako zaujímavo zostrihať." rozhodnem sa. Keď už zmena, tak poriadne. Aj tak sa mi môj účes už zunoval.

"Ako si želáš zlatko." mykne Lauren plecami a pustí sa do práce. Nad oslovením 'zlatko' len zovriem na pár sekúnd päsť. Neznášam toto oslovenie.

Stále som chrbtom k zrkadlu. Lauren navrhla, aby som sa nechala prekvapiť. Tak som súhlasila. Mám prekvapenia rada.

Mike si číta akýsi hudobný časopis, ktorý našiel na stolíku. Ku tomu si spravil kávu. Asi ma s Lauren veľmi dobrý vzťah, keď sa tu rozložil ako doma.

Luke odišiel cestou do kaderníctva, vraj po šošovky. Chcela som namietnuť, že asi by som si ich mala skúsiť, zistiť zaoblenie a tak, ale Luke povedal, že on to všetko vie a odišiel. Neviem čo mu preletelo cez nos. Ja by som tu mala byť ta protivná a štekať po ňom.