Witness Protection Program

Part 17

"Calum." vzdychnem a mocnejšie si ho priviniem. Je tak skvelé, vidieť ho zdravého a hlavne živého. Keby len naši blízky vedeli, že sme obaja v poriadku.

"Och Calum. Ani nevieš ako veľmi si mi chýbal." povie mu do ramena a do očí sa mi nahrnú slzy šťastia. Objatie mi opätuje, ale povzdychne si.

"Nemala si ma vidieť." povie mi.

"Ale prečo?" nechápem.

"Bol som pre teba mŕtvy." povie s uslzenými očami. Všimnem si, že tí traja sa vyparili do kuchyne. Pohladím Cala po líci, načo sa jemne usmeje.

"Nikdy som neprestala dúfať, že žiješ. Vedela som, že tebe by sa niečo len tak nestalo. Si predsa Hood." usmejem sa cez slzy.

"Nejako si nám zmúdrela." zasmeje sa Calum a mňa zahreje pri srdci. Zase začuť jeho smiech, je ako balzám na moju doráňanú a zmätenú dušu.

"Kde si bol? Čo sa stalo?" spýtam sa.  "Ja, chcel som pomáhať. Pamätáš si, keď som mal sedemnásť?" spýta sa.

"Hej. Ja som mala jedenásť." prikývnem.

"Často som nebol doma a prichádzal s modrinami. Určite pamätáš, keď som ťa nechcel zobrať do Aquaparku. Bolo to preto, lebo som mal ranu na bruchu. Stopu po strele, tak som nemohol byť bez trička. Z chladničky nám mizlo jedlo, večer si často počula hlasy a kroky." vymenúvava a ja sa na všetko rozpamätávam. Má pravdu. Vždy to bolo čudné, ale on to vedel obkecať. Prikývnem na súhlas a Cal pokračuje.

"Bol to Michael a Luke. Boli svedkami vraždy. Mike mal vtedy sedemnásť a Luke len dvanásť. Prišli o rodičov a nemali kam ísť. Našiel som ich na ulici. Boli vystrašení, dotrhaní, špinaví a zúfalí. Nemohol som ich tam nechať, tak som ich nasťahoval do podkrovia. Nebolo tam veľmi pohodlne, ale aspoň mali strechu nad hlavou. Postupom času som ich učil sebaobrane a rôznym trikom, kde sa skryť, ako získať peniaze. Išlo to ľahko. Čakali sme len, kým bude mať Michael dvadsaťjeden. Bohužiaľ, ich našiel ten blázon. Nemohol som ich nechať napospas osudu. Zobral som si veci a odletel s nimi sem. Bál som sa o teba, aj o našich. Veril som, že pri nich budeš v bezpečí. No nestalo sa." vysvetlí a ja v hlave všetko spracúvam.

"Vravel si, že ste sa odsťahovali sem. Čo potom Luke robil v Sydney?"

"Pustil som ho, lebo sme mali zdroje, že Fred je stále tam. Hrozne som sa o teba bál, tak som ho za tebou poslal."

"Prečo si nešiel ty?"

"Luke sa dožadoval, že to spraví on. Dôveroval som mu. Predsa len už predtým zachránil Asha a ďalších. Je dobrý v tom, čo robí." pochváli ho Cal a ja len prikývnem.

"Ďalších?" spýtam sa.

"Hej. Za tých pár rokov, sme vybudovali celý Program na ochranu svedkov." povie s pyšným tónom v hlase.

"Takže, je ich tu viac?"

"Tu zrovna nie. Nemôžeme všetkých presťahovať na jedno miesto. Aj nás je už veľa."

"Tak prečo som tu ja?"

"Chcel som ťa mať blízko. Michaelovi som zo všetkých opatrovateľov najviac veril. Pre Lukea to je lepšie, keď je medzi známymi."

"A prečo ste sa rozhodli Asha nechať tu?"

"Lebo bol prvý, ktorého sme spoločne zachránili. Navyše mal rovnakú minulosť s rodičmi ako Luke a Mike. Cítili s ním." vysvetlí.

"Všetko je to tak zamotané." povzdychnem si zúfalo a opriem sa o Cala.

"Ale hlavne, že sme zase spolu." povie Cal a ja cítim, ako sa usmeje. Z kuchyne sa ozve vypísknutie, načo sa zľaknem, ale začujem smiech, takže sa hneď upokojím. Už som mierne paranoydná.