Witness Protection Program

Part 15

Pravda bolí. Aj klamstvá bolia. Je vôbec niečo, čo sa zaobíde bez bolesti? Či je to láska, či splnenie nejakého sna. Bolesť je súčasťou toho všetkého, ale odmena je o to sladšia. Tak rozmýšľam, kedy skončí tá moja bolesť? Michael mi povedal pravdu. Mala som im o tom blbom prívesku povedať. Sama som chcela prísť na to, čo je zač. Namiesto toho som mesiac čakala a nosila ho ako ozdobu. Čo som si sakra myslela?! Že odpoveď ku mne doskáče na dúhe? Som tak naivná. A všetko to, čo mi vyčítol. Nikdy som ho takého nevidela. On sa naozaj hnevá. Oni sa mi snažia pomôcť a ja sa správam ako nejaká nevďačná pubertiačka. Celý čas som si myslela, že riešim vážne problémy, no v skutočnosti som len fňukala. Hlúpo fňukala nad zlými snami. Zatiaľ čo Luke sa v Sydney snaží navždy mi pomôcť. A ja som chcela niečo mu vyčítať. Hoci ma nepotešili prázdne sľuby, ale akoby som zareagovala, keby mi povedal pravdu? Že to len tak dobré nebude?

Rozmýšľam počas behu. Zabehla by som aj ďalej, ale cez slzy a plač už nevládzem. Už nemôžem. Energia zo mňa vyprcháva, akoby ju zo mňa niekto vycucával. Zaženiem túto myšlienku. Radšej spomalím. Ale stále dosť rýchlo kráčam. Veľké hodiny v parku ukazujú desať hodín. Som von už tri hodiny. Ani neviem, ako som sa do parku dostala. Zase sa radšej dostanem k chodníku. Neviem, čo mám robiť. Nechcem sa vrátiť domov. Neznesiem, aby po mne Mikey ďalej kričal. K Ashovi ísť nemôžem. Tam budem príliš blízko Michaela. A koho iného mám? Jenna. Ona jediná mi zostáva! Vydám sa teda smerom k nej. Škoda, že býva opačným smerom akým som doteraz išla. Nemám na výber. Jednoducho musím ísť po ulici do dolnej časti Charlotte. Ľutujem, že pri úteku som nestihla zobrať mobil a slúchadlá.

Niekto ma potiahne za rameno a ja zvýsknem. Osoba ma oprie o stenu a pohladí po líci. Pocítim tlak na perách a vtedy ho spoznám. Obmotám mu ruky okolo krku a nechám sa unášať bozkom. Neviem ako dlho to trvá, kým sa od seba odtrhneme. Nedám si ani chvíľku na nadýchnutie.

"Bože môj! Ani netušíš, ako strašne si mi chýbal. Som tak šťastná, že si späť!" zašepkám. Na krik nemám silu. Zovriem ho v náručí a rozplačem sa mu šťastím do ramena.

"Aj ja som rád, Maya." pohladí ma po vlasoch.

"Ale ja som..." chcem ho opraviť, ale on mi priloží prst na pery.

"Si Maya. Aj keď máš iné meno." aj cez tmu uvidím jeho úsmev.

"Ach Lukey." vzdychnem a na jazyku sa pohrám s jeho menom. Je tak krásne, znovu ho oslovovať. Ale prečo? Čo sa mi stalo? Žeby mala Hailey naozaj pravdu?

"A teraz mi povedz, čo sa stalo?" spýta sa s pohľadom upretým do mojich očí. Zaborím mu tvár do hrude, aby som nemusela pozerať na jeho sklamaný výraz.

"Ja a Mikey sme sa pohádali." poviem potichu.

"Kvôli tomu náhrdelníku." dodám a odtiahnem sa. Neodpustí mi to.

"Čakal  som to. Fakt na tom chlapcovi zbožňujem, že najprv koná a potom rozmýšľa." prehodí ironicky.

"On za nič nemôže. To ja som tu tá hlúpa. Všetko je to kvôli mne. Zatajila som to pred vami, akoby to malo niečo vyriešiť..." hysterčím. Luke zatrasie hlavou.

"Prestaň."

"Ale je to pravda. Viac ako mesiac si bol preč a ja som tu len stála a riešila šikanu. To ani nebol problém. Problém bol to..."

"Čo si to povedala? Šikanu?!" skríkne naštvane Luke. Od ľaku poskočím.

"No, he-hej." vykokcem.

"Doparoma, Maya! Je mi to tak ľúto." prejde ku stene vedľa mňa a z celej sily do nej buchne. Trochu omietky mi spadne na hlavu.

"A-ale veď t-ty za to nemô-mô-nemôžeš." trochu sa od neho odsuniem. On si oprie čelo o stenu a z rúk si spraví clonu.

"Vravel som ti, že všetko bude v poriadku. A nebolo."

"Nechaj to tak Luke. Môžem si za to sama." prídem k nemu a pohladím ho po pleci. Zhlboka sa nadýchne a pozrie na mňa.

"To mi nemôžeš odpustiť." smutne sa na mňa zahľadí. Trochu ho buchnem po ramene.

"Nesnaž sa zastrieť náš hlavný problém." poviem a založím si ruky.

"Môj problém je to, že som zneužil tvoju dôveru."

"Nezneužil si ju! Proste som sa púšťala do vecí predom skončených neúspechom. A potom som to chcela zhodiť na tvoj sľub. Prepáč mi to." poviem s povzdychom a zosuniem sa popri stene na zem. Hlavou sa opriem dozadu. Luke sa začne smiať.

"Hádame sa o tom, kto má právo sa ospravedlniť." zasmeje sa a prisadne si ku mne.

"Každý urobil nejakú chybu. Ide len o to, že Michael nemusel tak prudko reagovať. My by sme tiež na nič neprišli. Jediné, čo by nám to ušetrilo, bola moja cesta do Sydney." vzdychne si.

"Takže, keby som to povedala, mohol si byť celý čas s nami?" spýtam sa smutne. Luke mi palcom zotrie zvyšky sĺz a pozrie mi do očí. Bradu mi zoberie medzi dva prsty.

"Už to nerieš. Hrozitánsky si mi chýbala." usemeje sa a nakloní sa ku mne.

"Teraz som predsa ticho.." pošepnem. Luke sa uškrnie.

"Kvôli tomu to nerobím." povie a priloží svoje pery na tie moje. Len tak jemne a znovu sa odtiahne.

"Vie Mikey o tom, že si tu?" spýtam sa ho.

"Mal som priletieť zajtra, ale stihol som skorší let." vysvetlí a ja prikývnem.

"Musíme ísť domov." povie mi a dá mi pusu do vlasov.

"Ja nechcem." namietnem.

"Ale musíme. Navyše, som hrozne unavený." povie a na dôkaz zívne. Má pravdu. Musím tam ísť. Nemôžem byť naveky pohádaná s Michaelom. Chápem, že mu na Lukeovi záleží a preto tak vybuchol.

Luke sa zdvihne a podá mi ruky. Chytím sa ich a pomôžeme. Trochu sa zakolíšem a podopriem sa.

"Si okey?" spýta sa.

"Hej." poviem a začnem kráčať. Luke ide popri mne a pozerá sa okolo seba, akoby tu ešte nebol. V takej tme aj tak nič moc neuvidí. Prepletie si so mnou prsty a pozrie na mňa. Ja sa naňho tiež pozriem. Žiarivo sa usmeje a ďalej pokračujeme v ceste. Aj ja sa trochu pousmejem. V tichosti dôjdeme k našemu bytu. Každý pláveme vo svojich myšlienkach. Zastaneme až pred dverami. Nadýchnem sa a chystám sa otvoriť, keď ma niekto predbehne. Vo dverách sa objaví Michael s červenými očami, strapatými vlasmi a hysterickým výrazom. Vyrúti sa na mňa a silno ma objíme. Pustí ma až keď začnem lapať po dychu.

"Maya! Som tak rád, že si späť. Hrozne som sa bál, že sa ti niečo stalo." vyhŕkne rýchlo a pohladí ma po vlasoch. Smutne na mňa pozrie.

"Prepáč, že som na teba kričal."

"To je vpohode." uistím ho.

"Nie, nie je." namietne a vtedy sa spoza neho vynorí Ashtonova hlava.

"Maya? Aká Maya." nechápe a pokrúti hlavou. Potom mu pohľad padne na Lukea.

"Luke?"

_________________________________________

Omylom som už túto časť raz postla, ale nebola celá, tak som ju ešte dokončila. Tento diel je trochu kratší, ale potrebovala som ho stopnúť tu. Takže tak, no :) Och bože -_- vždy kým píšem napadne ma toľko vecí, čo by som tu mohla povedať a teraz ma nič nenapadá.... Hej viem :D ak máte radi 5SOS, prečítajte si poviedku mojej Tučňačky Kii :) Volá sa Pestrý život Sieni ( priezvisko som zabudla :D Pardon Kia) .. to súc asi vsio :)
Vote, koment, share.
Čusííqqqq :* ^_^ <4

*** god damn. maya, nehraj sa na formu. kto by toho prerasteného blondína nemiloval?