"Zastávka!" zahlási Calum a zastaví auto. Konečne sme v Oklahome. Radostne všetci vybehneme z auta a povystierame si kosti. Padne na nás niekoľko pohľadov, lebo sme stále v oblekoch a šatách.
"Taká svadba vie dobre unaviť." podotkne Michael. Hodím naňho nechápavý pohľad a potom mi dopne.
"Ale musíš uznať, že na tú kapelu čo tam mali sa nedá netancovať." hrám jeho hru a zasmejem sa spolu s ním. Ľuďom sa nechápavý pohľad vyjasní a začnú sa zase starať o seba.
"Choďte sa prezliecť." zavelí Cal a otvorí nám kufor. Priskočím k nemu ako prvá a vyhrabem z vecí svoj batoh. Radostne ho objímem a začnem sa v ňom prehrabávať. Všetci sa tiež natiahnú za vecami, len Jenna stojí obďaleč.
"Ou. Tebe sme veci nezobrali." skonštatujem.
"Tak trochu." prikývne.
"Požičiam ti nejaké svoje veci!" napadne ma a už si v hlave premietam, v čom bude vyzerať najlepšie.
"To nemôžem, Jul..Maya. Sú to tvoje veci." namietne. Zamračím sa a založím si ruky.
"To chceš byť celý čas v tých volánikoch?" spochybním.
"Ja to vydržím."
"Viem, že si silná žena, ale jednoducho ti niečo dám." zavelím a zoberiem Jennu za ruku. Obzriem sa, kde to vlastne sme. Pre zmenu nestojíme na benzínke, ale pri moteli. Na šípke zbadám nápis WC a ťahám tam Jennu. Otvorím dvere a prekvapí ma luxus. Ťažko to opísať. Proste by som to do motelu nikdy nepovedala. Kabínky sú otvorené, z čoho usúdim, že sme tu samé. Roztvorím rupsak a vytiahnem z neho čierne tielko, čierne legíny a sivo-čierno-bielu košeľu. Strčím tie veci do rúk Jenne. Pochybovačne si ich zoberie a zalezie do kabínky. Ja sa zamknem do kabínky vedľa nej. Ja si z batoha zoberiem čierne tričko s logom Blink 182 a zošúchané džínsové šortky. Pod to si ešte natiahnem jemné čierne silonky s ornamentami. Spredu z vrecka vytiahnem svoje náramky. Som happy, že som ich zobrala. Natiahnem si ich na ruku. Vyjdem z kabínky a prídem k zrkadlu. Vlasy mám jedno veľké vrabčie hniezdo. Nejdem to nejak riešiť, len si ich zopnem do chvosta. Vlasy mi už stihli narásť o dva centimetre, čo vidno na odrastených korienkoch. Spomeniem si na šošovky v mojich očiach. Teraz sa mi už zdajú nanajvýš zbytočné. Už ani nepoužívame moje krycie meno. Musím sa spýtať, či sa ich môžem zbaviť.
"Mne sa to nezdá." povie Jenna, keď vyjde z kabínky oblečená. Musím uznať, že jej to mimoriadne pristane.
"Ty marha! Vyzeráš v tom lepšie, ako ja." zasmejem sa a dotiahnem ju k zrkadlu, aby sa videla.
"Na mňa je to moc tmavé." skonštatuje Jenna a zoberie si odomňa gumičku. Z vlasov si sama upraví francúzsky vrkoč. To ja nedokážem, preto na ňu obdivne pozerám. V zrkadle sa ešte dorobíme, napcháme slávnostné šaty do batoha a vyjdeme z WCka. Ovanie nás teplý vietor a ja sa ešte raz povystieram. Pohľadom sa snažím nájsť chalanov. Pri aute nie sú.
"Tam sú!" drgne do mňa Jenna a ukáže na motelovú jedáleň. Zbadám ich a spoločne sa k nim vydáme.
Mohli na nás počkať. Pred sebou majú už poloprázdne taniere od večere.
"Dík, že ste počkali." vzdychnem si a posadím sa medzi Lukea a Cala. Jenna si sadne oproti mne medzi Asha a Mikeyho.
"Nebojte sa. Mysleli sme aj na spomalencov." zasmeje sa Ash a prisunie jeden tanier ku mne a druhý k Jenne. Jenna buchne Asha do ramena a on spraví bolestnú grimasu.
"Au! To bolo začo?" zakňučí a pohladí si rameno.
"Za tých spomalencov." povie a vyplazí naňho jazyk. Zasmejeme sa a pustíme sa do jedla. Rýchlo ho do seba nahádžem. Ani som si neuvedomila, že som tak hladná. Stihla som to skoro rýchlejšie, ako Luke. Ale iba skoro. Luke sa zdvihne od stola a podá mi ruku.
"Poď so mnou." povie a obdarí ma jedným zo svojich povestných baliacich úsmevov. Chytím sa jeho ruky a nechám sa ním viesť.
"Nechoďte ďaleko!" stihnú ešte zakričať Cal a Michael narovnako. S Lukeom prikývneme. Tiahne ma niekde vonku, nechápem kde, až kým nezbadám stánok so zmrzlinou. Pochopím a radostne sa rozbehnem. Aj v takýchto situáciach myslí na tradíciu. Každý piatok večer sme chodievali na pistáciovú znrzlinu. Všetko sme odložili, ak sme nestíhali našu večernú prechádzku. Luke vie, čo pre mňa tieto malé zvyky znamenajú. Je to hlúposť, ale kým sa dodržiavajú, mám pocit, že môj život je normálny.
Zastanem pred stánkom a obzriem si ponuku. Za pultom stojí starší pán s fúzmi. Príjemne sa na mňa usmeje.
"Čo ti môžem dať?" spýta sa milo. Usmejem sa naňho a pozriem na Lukea, ktorý ma teraz dobehol.
"Dvakrát veľkú pistáciovú do veľkého kornútka." povie za mňa, ale nevadí, lebo presne to som chcela povedať. Muž nám naberie zmrzlinu a podá nám ju. Nedočkavo si ju zoberiem a ochutnám ju. Je lepšia, ako kdekoľvek inde.
"Je vynikajúca." usmejem sa na predavača, kým Luke počíta peniaze.
"Ďakujem. Tajná prísada." žmurkne na mňa a ja sa zasmejem.
"Na to neverím."
"Prečo nie?" nechápe.
"Lebo tajná prísada je v skutočnosti niečo obyčajné." vysvetlím.
"Asi sa pohádame, slečna. Moja prísada je síce niečo zvyčajné a predsa rozdielne."
"Tak čo tá prísada je?" spýtam sa nechápavo.
"Je to láska." usmeje sa na mňa spod fúzov. Začervenám sa a začnem sa hrať s plastovou lyžičkou zapichnutou v zmrzline.
"Tu to máte. Ďakujeme a dovidenia!" pozdravíme sa. Luke do jednej ruky zoberie tú moju a do druhej zmrzlinu. Predavač sa uškrnie popod fúzy.
"Ten predavač bol milý." skonštatujem.
"Hádam by si ma nechcela nahradiť?" zasmeje sa Luke. Slabo ho udriem do ramena.
"Pako!" zasmejem sa a dám si ďalšie sústo zmrzliny. Vzadu uvidím naše auto a celú našu groupku okolo neho. Stále nemôžem uveriť, ako to Jenne neskutočne pristane v mojom oblečení. Keď budeme v Tucsone, musím na nej skúsiť aj nejaký make up.
"O čo, že budem prvá!" zvýsknem zrazu a rozbehnem sa k autu. Luke za mnou sa zasmeje a tiež sa rozbehne. Samozrejme je pri aute skôr. Aj keď v behu vynikám, nemôžem predbehnúť trénovaného chlapca.
"Vyhral som." zvýskne Luke, keď dobehne k autu, takmer naraziac do Michaela.
"Čo dostanem za odmenu?" spýta sa Luke a oprie sa o auto, aby nabral dych.
"Čestné miesto na zadnom sedadle." vyplazím naňho jazyk a zoberiem si vodu, čo mi ponúka Jenna.
"To je odmena?" odfrkne si Luke.
"Nepríde ti miesto vedľa mňa ako dostatočná odmena? Fajn!" urazím sa naoko, ale to on nevie.
"Počkaj! Tak som to nemyslel!" začne hneď Luke.
"Tak si to povedal." namietnem.
"Ale.."
"Do auta! Nezdržujme sa." zavelí Calum a zaujme miesto vodiča. Všetci si sadneme ako predtým. Veci hodíme za seba do úložného priestoru. Ja sa prisuniem trochu viac k Jenne, keďže som na Lukea 'urazená'.
"Ste pripravený?" spýta sa Cal. Jednohlasne povieme áno.
"Ďalšia zastávka, Nové Mexiko."
__________________________________________
Pokiaľ ide o to WC, tí čo boli na WC v Miragei v Žiline, vedia :D S tým sa spája taká funny storka :D ak máte chuť, tak čítajte. Nie je to nič zdĺhavé, len vychodňarka vo veľko meste :D nevedela som, ako sa spúšťa voda, mydlo som pre istotu ani nenašla :D bol tam ten prístroj na servítky a ja som bola v tom, že je to fúkar :D a kôš som našla asi po piatich minútach. Najlepšie ale aj tak bolo, keď tam boli so mnou aj nejaké dve baby a kvalitne si na mne udrbávali :D
Je normálne, že sa tu rozpisujem o WC?? ._. Newa no :D
Je tu niekto fan Imagine Dragons?? Budú koncerty v Čechách aj na Slovensku ^^ Hermés, chcem byť milionár.
Do turné 3 dni ^^
Vote, koment, share. ^^
Holá :3 <4 ;}*** toilet adventures... good..
YOU ARE READING
Witness Protection Program
FanfictionVždy to začína rovnako. Na začiatku si žijete svoj život, máte rodinu, priateľov a nejakú tu popularitu, biely domček na predmestí s muškátmi na oknách. A potom sa ocitnete v zlom čase a na zlom mieste. V takom prípade sa ocitnete s novou identitou...