Witness Protection Program

Part 31

"Prepáč mi to. Ja viem, že v poslednom čase sa správam strašne, ale keď mám len strach. Čo s nami bude?" rozhovorí sa Luke, stále ma pevne držiac v objatí. Jemne ho hladkám po chrbte.

"Ani ja sa nesprávam ukážkovo, Luke. Ale my to zvládneme." ubezpečím ho a venujem mu malú pusu na líce. Rozkošne sa uculí.

"Musíme si pre seba ukradnúť viac chvíľ." zhodnotí a ja len prikývnem. Luke ma od seba odtiahne a preskúma ma pohľadom. Na prst si namotá pramienok mojich krátkych vlasov.

"Neskutočne ti to takto pristane." usmeje sa a ďalej ma skúma pohľadom.

"Skoro som zabudol na tie tvoje nádherné oči." rozplýva sa a ja som teraz určite červená ako paprika.

"Nebeská modrá. To je tá farba." usmeje sa. Skryjem si tvár do dlaní.

"Luke, dosť." zakňučím a on sa zasmeje.

"Porada!!" ozve sa zdola. Povzdychnem si. Luke ma zoberie ako nevestu a ja zvísknem.

"Lukey!" zasmejem sa a nechám sa ním zniesť. V obývačke panuje vážna nálada. Luke ma položí na sedačku a on si sadne na operadlo. Úsmevy nám trochu poklesnú.

"Musíme sa dohodnúť o ďalšom postupe." povie Calum a pohľadom nás všetkých prejde.

"Uhmm.. Čo máš namysli?" spýta sa Ash.

"Vieme, načo slúžia tie kódy a teraz ich musíme vrátiť F.B.I. len tak budeme v bezpečí." povie Cal vážne.

"Ale, nemôžeme im zavolať? Oni priletia za päť minút vrtuľníkom." navrhne Jenna.

"Hovory sú odpočúvané. Mohli by nás nájsť." zamietne Michael.

"Takže budeme musieť zase cestovať." skonštatujem a Cal prikývne.

"Ide o to, že nemusíme ísť všetci." povie a ja zdvihnem jedno obočie.

"Dlho sme s Jebom a Michaelom premýšľali a rozhodli sa. Ja a Michael jednoznačne ideme. Luke tiež a teba Maya a Maggie berieme zo sebou." zakončí a ja vôbec s jeho rozhodnutím nie som spokojná.

"Podľa čoho si to ako usúdil?" vyletím naňho a Luke mi upokojujúco stlačí ruku.

"Ja som technik a Luke s Mikeom majú prax. Pre Jennu a Asha bude najlepšie, keď zostanú tu aj s Jebom a budú nám pomáhať stadiaľ. Ale vás dve chcem mať pod očami."

"Myslíš, že sa o seba neviem postarať?" vyšteknem po ňom.

"O tom nepochybujem, ale nesmie sa ti nič stať!! Si moja sestra a ja ťa už znovu nestratím. Neodpustil by som si, keby sa ti niečo stalo!" skríkne po mne celý červený.

"Pardón." povie a odíde z obývačky.

"Cal!" zakričím za ním a pustím Lukea, aby som Cala dobehla. Bohužiaľ sa zamkol v pracovni. Zaklopem na dvere.

"Cal! Otvor prosím." volám naňho a stále klopem. Žiadna odozva. Zosuniem sa dolu pozdĺž dverí a opriem sa o nich hlavou. Nechcela som sa s Calom pohádať. Chápem jeho pohnútky. Ja tiež nechcem, aby sa komukoľvek čokoľvek stalo. Prečo sakra musíme všetko riešiť hádkami? Znovu zaklopem na dvere.

"Cal, prosím ťa." poviem ticho, ale som si istá, že ma počul.

"Prepáč. Je mi to ľúto." zašepkám. Tentokrát ma určite nepočul. Hrozne ma mrzí to, aká som. Kvôli svojej výbušnej povahe ubližujem všetkým naokolo, aj keď som prisahala, že ich ochránim. Som zlý človek. Môžem si vravieť čo chcem, ale vždy myslím iba na seba. Doma v Sydney som sa starala o to, či mi je dobre. Nepomáhala som rodičom, keď Cal zmizol. Chodila som po večierkoch, aby som si z hlavy vybila smútok, pričom som v tom rodičov nechala samých. Nedali nič najavo a stále sa o mňa starali. Potom som Lukea nechala odletieť, hoci to absolútne nemusel robiť, keby som nebola sobecká a nenechala si ten prívesok pre seba. Chcela som nato prísť sama a niečo dokázať. Dokázala som akurát, že som nespoľahlivá. Neskôr som do tohto všetkého zatiahla Asha a Jennu. Myslela som si, že to robím pre nich. V skutočnosti som to robila pre seba, aby som sa cítila potrebná. Som hrozná. Tak neskutočne zlá.

Kráčam po ulici a skrývam sa za stromy. Márne sa snažím zistiť, z akého dôvodu. Určite niekoho sledujem. Poháňa ma hnev. Toľký hnev som hádam ešte necítila. V diaľke zazriem známu blonďavú hrivu a čiernu mikinu. Až sem cítim jej teplo, jej ľahký materiál, jej vôňu. Toto cítim ja, ale moja druhá osoba, ktorú poháňa hnev toto necíti. Cíti číru nenávisť. Pobehnem a skryjem sa, až keď som dostatočne blízko. Pravou rukou niečo nahmatám vo vrecku. Je to ťažké, zo studeného kovu. Nôž. Pripravím sa do streleckej pozície. Moje srdce na mňa ziape, aby som to nechala tak a hlavne mu neubližovala. Ale mozog vraví niečo iné. 'On môže za všetko. Za to, čo sa stalo mojej rodine. Uniesol ma.' Uniesol?! Čo to môj mozog trepe?! Ani telo nespolupracuje. Svaly sa mi napnú a ja pochopím, že sa chystám hodiť. So všetkým sebazaprením to hodím tak, že nôž sa mu o mikinu zabodne do stromu. Prekvapený sa nezmôže ani na jeden pohyb. Vytiahnem druhý nôž a pritlačím mu ho ku krku. 'Nenávidím ho. Tak moc.' Čo to trepem?! Milujem ho. V jeho očiach vidno všetky pocity. Prekvapenie, zúfalstvo, strach, hnev. Cítim ako sa drží, aby mi nestrelil, alebo aby ma zbavil noža. Ale najviac zo všetkého v nich vidieť lásku. Cítim, ako jeho nezábudkové oči prepalujú tu temnotu, ten smútok, čo je vnútri. Takto by som sa nemala cítiť. Čo sa deje? O čo tu ide?!
"Mám pre teba odkaz a vyriaď ho aj ostatným." syknem mu do tváre. Sme pri sebe tak blízko, že cítim jeho dych na svojej tvári.
"Zaplatíte. Zaplatíte za všetko, Hemmings."

Prebudím sa na svoj vlastný hysterický plač. Hneď ako sa spamätám si uvedomím, že už nie som opretá o dvere, ale o niečiju hruď. Na istotu viem, že to nie je Luke.A po tom, čo som cítila v tom sne, som mierne mimo. Samozrejme, nič by to nemuselo znamenať, ale moje sny sa vždy splnia. Nie odslova doslova. Čo by som dala za to, aby tento sen bol len symbolický. Nechcem k Lukeovi cítiť nenávisť. Myšlienka nato ma ešte viac rozplače a ja sa rozklepem. Bojím sa. Teraz už viem, z čoho mám najväčší strach. Z nenávisti k mojim blízkym. K chlapcovi, ktorého milujem, k Lukeovi. Osoba za mnou ma stlačí v objatí.

"Pokoj, May. Som tu." zašepká mi upokojujúco do ucha Calum, čím privolá vlnu ďalších sĺz, tentokrát od dojatia. May bola prezývka, ktorou ma Cal volal vždy, keď som bola nešťastná. Tiež to bolo posledné slovo, čo mi povedal pred jeho odchodom. 'Buď silná, May.' Je to ako včera. Vtedy som nevedela, že sa so mnou lúči na tak dlho. Pootočím hlavou a tým moju tvár zaborím do Calovej hrude.

"Prepáč mi to, Calum. Ja chcem byť dobrá, ale ja som len sobecká a nemám rada hádky a pritom ich sama vyvolávam." pletie sa mi jazyk a mám problém s dychom, lebo nevládzem rozprávať aj plakať zároveň. Cal ma pohladí po vlasoch.

"Ticho prosím. Chápem ťa. Ja som rovnaký. Si predsa moja sestra. A postarám sa o to, aby si bola za všetkých okolností v bezpečí. Sľubujem." uistí ma a ja potiahnem.

"Keď toto všetko skončí, presťahujeme sa späť do Austrálie. Kúpime si veľký dom, aby sme sa tam zmestili všetci. Ja, ty, Maggie, Michael, Ashton, Jenna aj Luke. Aj Jeb, keď bude chcieť. Bude mať veľkú záhradu so všetkými kvetmi, okrem ruží samozrejme. Pamätám si, že ich neznášaš. Adoptujeme si šteňa, dva, alebo aj tri. Budeme chodiť na pláž, na prechádzky, časom s Lukeom budete mať svatbu a deti a pozveme aj našich, neberúc ohľad na nejaký Program. Všetko bude dokonalé." zasníva sa Cal a ja sa konečne naplno upokojím. Verím Calovi. Určite má pravdu.

"Už aby to bolo."

__________________________________________

Hnusne vážny diel. Finally ^^ Pomaly sa blížime k vyvrcholeniu story...
Aké máte pocity zo smerovania deja?? Nechajte mi prosím nejaký comment :) Veľmi ma to poteší ;)
Super -_- Von prší, ja som len v kraťasoch a tričku. Som zvädavá, ako sa mienim dostať domov -_-
srsly?! Pozerám óčko chart od 8. miesta a ATL boli na 9. -_- Fuq it... Ešteže máme ten internet ^^
@JanissArina Spomínam Dávidov úchylný úsmev :D
See ya ;)
Stay Cool.. :3
Hi Hey!!