Witness Protection Program

Part 7

Ráno sa zobúdzam na Lukeov krik.

"Vstávajte! Vstávajte!" začne skákať po Mikeovej posteli.

"Sklapni!" skríknem a hodím do neho vankúš. Trafím ho do hlavy a padne na posteľ. Rozosmejem sa a on mi to vráti. Zoberiem ďalší vankúš a chystám sa ho hodiť, ale Mike nás zastaví.

"Stop! Idem vám spraviť raňajky a vy si to tu vybavte." vstane a odíde k dverám. Pozriem sa na Lukea. Nenápadne prikývne a v tej chvíli obaja hodíme vankúš do Mikea. Vybuchnem do smiechu a spadnem na posteľ. Dosmejem sa, posadím sa a pri dverách neuvidím ani Lukea ani Mikea. Vtedy mi na hlave pristane vankúš a niekto ma začne štekliť. Privriem viečka a začnem pišťať.

"Nie, doooosť." kričím.

Z očí sa mi začnú drať slzy od smiechu. Otvorím oči a uvidím, že je to Luke.

"Lukeyyyyyy!!!! Prosím dosť." Moje prosenie nepomôže, akurát ma začne štekliť rýchlejšie. Z posledných síl mu chytím ruky.

"Čo urobíš teraz?" zaškerím sa. Luke si vykrúti ruky a chytí tie moje.

"Vidíš." povie on a uškrnie sa. Nespokojne zavrčím. Áno, jeho poraziť nemôžem. Agent s výcvikom.

"Štveš ma Hemmings." zamračím sa a potiahnem rukami.

"Ale nehneváš sa." našpúli pery.

"Nehnevám." pripustím neisto Pomaly mi pustí ruky. Nahne sa ku mne a vtedy ho prevrátim pod seba. Začnem ho štekliť pre zmenu ja. Nájdem na Lukeovi miesto, na ktorom keď ho pošteklím, nemôže sa hýbať. Jednoducho leží a uchechtáva sa. Začne sa červenať od smiechu.

"Prosím Juulliieeee!"zaprosí a ja odmietnem. Teraz keď som konečne v presile. Keby sa bojovalo šteklením, bolo by to ľahšie a veselšie. Cez smiech ešte raz skúsi šťastie.

"Prosim!"  Je tak rozkošný. Tvár má celú červenú, úsmev na perách a blonďavé, ešte neupravené vlasy, mu padajú do tváre.

Nie, nepoznám ho. Neviem čo je za človeka. Toto by som si nemala myslieť.

"Raňajky!" zakričí Mike a ja pustím Lukea. Prudko sa vydvihne z postele, zoberie ma na ruky a vyjdeme z izby. Na stole nás už čakajú lievance s javorovým sirupom, šľahačkou, jahodami a vanilkou.

"Asi sa mi splnil sen!" zvýsknem a zoskočím z Lukea. Trochu sa pritom zakolíše, ale pustí ma.

Sadnem si za stôl a nedočkavo sa vrhnem na lievance. Musím vyzerať strašne. Sirup mi tečie z úst a na nose mám šľahačku. Luke a Mike sa na mne zasmejú. Myknem nad tým plecami a dojem svoju porciu.

"Bolo to perfektné Mikey." usmejem sa naňho a on mi úsmev opätuje. Ani jeden ešte nedojedol. Zoberiem teda svoj tanier a umyjem ho. Kým chlapci dojedia, rozhodnem sa skultúrniť.

Pohliadnem na tašky a poznove si poviem, že by ich trebalo odpratať. Len si z nich niečo vytiahnem a zamknem sa v kúpelni. Vykonám rannú hygienu a oblečiem sa. Vôjdem do izby a na posteli uvidím sedieť Mikea.

"Zajtra už musíš ísť do školy." oznámi mi.

"Okey." poviem iba. Nikdy som so školou nemala problém. Ja so svojou reputáciou som ju doslova milovala.

"Väčšinu ľudí to zdesí." povie Mike. Iba myknem plecami a sadnem si k nemu. Nie som väčšina. Nikdy som nebola a nikdy nebudem. Ale to on po jednom dni vedieť nebude.

"Určite  budeš v pohode?" spýta sa ma ustarostene. Usmejem sa naňho.

"Neboj sa."

_

Luke dnes odchádza. Všemožne sa snažím na to zabudnúť, ale čím sme k jeho odletu bližšie, tým mám väčší pocit stiesnenosti. Aj keď občas mi lezie na nervy, je to jediný človek, ktorému dôverujem. Pomohol mi dostať sa tu. A vôbec od toho vraha.

Luke a Mike ma vytiahli na prechádzku po Charlotte. Je to nádherné mesto. Som rada, že som skončila zrovna tu, keď už nič. Je tu kopu zelene, ľudia sú tu milí. Ale nikdy to bohužiaľ nebude Sydney. Nemyslím si, že to vôbec dokážem nazývať domovom.

"Si ok?" osloví ma Michael a ja pootočím hlavu, aby som naňho videla. Popravde, nie som. Som smutná, nahnevaná, sklamaná a deprimovaná. Všetko, len nie v pohode.

"Nie." vypustím napokon a ďalej pokračujem v ceste. Často berú ľudí od domova. Musia byť na takéto správanie zvyknutí.

"No tak, Julie." povzdychne si Luke a ja sa zamračím nad oslovením. Sedemnásť rokov som bola Maya. A tak som to mala rada.

"Nie, Luke. Už som ti to raz vysvetľovala. Nebudem skákať dva metre desať, lebo mám teraz tony oblečenia, kopu nových kníh a domáce jedlo, ktoré sa dá požívať. Stratila som dôležitejšiu vec a to je pocit domova. To mi nič nenahradí a to ty by si mal vedieť." vyletím naňho a svoju poslednú vetu hneď aj oľutujem. On prišiel o rodičov úplne. Moji aj keď si myslia, že som mŕtva, oni sú nažive.

Luke ma zastaví a otočí tak, aby mi videl do očí. V tvári je červený, povedala by som od hnevu.

"Neobetoval som svoj život, aby si teraz moje slabosti používala proti mne. Mala by si byť rada, že si neskončila ako ostatní svedkovia. Prestrelení, mŕtvi alebo predaní ako prostitútka. To by si chcela? Stačí povedať a pošlem ťa späť lietadlom do Sydney. Tam si rob čo chceš!" vyletí na mňa on, skôr ako sa stihnem ospravedlniť. Viem, že som to prehnala, ale on asi limity nemá. Jeho slová ma zamrzia a tiež zabolia. Nemienila som byť protivná, ale jemu som očividne ukradnutá. Prečo by sa mal starať? Ako odletí už sa neuvidíme.

"Ja som ťa o pomoc neprosila! Ani o to, aby si ma bozkával. Kľudne si ma tam mohol nechať, keď ťa tak obťažujem. Možno si ma tam mohol nechať, aby ma zastrelili. Mal by si  omnoho menej práce!" vyšteknem a na dôraz rozhodím rukami. Michael tam len bezmocne stojí a nevie, či ma podporiť svoju 'sestru', alebo svojho kamaráta.

V očiach ma začnú štípať slzy a tak ich tuho zavriem. Ruku si opriem o čelo a povzdychnem, spoločne s malým vzlykom. Teraz som úplne hysterická a potrebujem sa upokojiť.

"A vieš čo, Luke? Je mi to jedno. Teba nepotrebujem. Dnes odchádzaš a môžeš ísť kričať po ostatných, ktorým osud neprial. Chcela som sa ti ospravedlniť, ale prešla ma chuť. Dúfam, že si so sebou spokojný." poviem pokojne, zatiaľ čo moje vnútro kričí bolesťou. Človek, ktorého nepoznám ma nezraní. On určite nie.

Otočím sa na päte a odbehnem druhou stranou, kadiaľ sme mierili. Naspäť do Michaelovho domu. Aspoň na chvíľu musím byť sama a vypustiť zadržujúce slzy.

__________________________________________

Ďalšia časť :3 Nemám vám čo zdeliť. Platí to čo vždy.
Čusiiiqqq  :* ^_^ <4

*** jesus, ten jeblý pozdrav ._. BUT NOW 'AM STRESSED OUT (sry, nechala som sa uniesť.(tøp)) My name's "Blurryface" and I care what you think ... mali by ste si ich vypočuť, ak ich nepoznáte. lebo je škoda nepoznať ich.

ale späť ku kritizovaniu mojej storky. tie trápne scény ._. zmrzlina, cheesy lines, miluje ho a to ho ani nepozná. "správate sa ako pár" kto tento shit čítal?