Witness Protection Program

Part 34

Luke's POV

Nedokážem tomu uveriť. Je mŕtva. V mojom srdci je teraz diera väčšia, ako celý americký kontinent. Už nikdy nezačujem jej smiech, jej zvonivý hlas. Už ju neobjímem, nepohladím jej vlasy, nikdy jej už nebudem môcť povedať, ako veľmi ju milujem, ani ona mi to nepovie. Už nikdy nepocítim jej pery na tých mojich. Ako som len toto mohol dopustiť. Mal som si na ňu dávať väčší pozor. Mal som vedieť, že pôjdu po nej. Ona je to najdôležitejšie, čo sme mali. Či už ako sestru, kamarátku, alebo ako priateľku.

Tupo pozerám na miesto, kde ležala. Nie, nie je tu. Zobrali ju. Nemohli tu ani nechať jej telo. Ktovie, čo s ňou teraz robia. Sú to bezcitní parchanti. Môj pohľad padne na kus papiera. Zodvihnem ho a zistím, že je to tá fotografia, nad ktorou plakala pred pár hodinami. Bolo riskantné sa tu vrátiť, ale musel som. Chcel som ju ešte vidieť. Nie je mi to dopriaté. Na ramene pocítim niečiu ruku. Neobzriem sa.

"Luke, musíme ísť. Obetovala sa, tak to nemôžeme nechať tak. Musíme ísť do Washingtonu." prehovorí Michael jemne. On straty zvláda inak ako ja. Posledné načo mám chuť je trepať sa do Washingtonu za tými idiotmi, ktorí si nevedia strážiť vlastnú databázu.

"Cal, daj mi mobil." poviem a pristúpim k nemu. V očiach má slzy a sú celé červené. Dolná pera sa mu mierne trasie.

"Načo?" šepne.

"Máš jedno. Daj mi ho!" vybuchnem a Cal mi ho bezslova podá. Nechcem byť naňho zlý a kričať, ale poháňa ma... zúfalstvo. To je to slovo, ktoré všetko vystihuje. Zúfalstvo. Som zúfalý. Odblokujem mobil a prezerám kontakty. Ťuknem na ten čo chcem a nechám mobil zvoniť.

"Dovolali ste sa na pohotovostnú linku F.B.I." ozve sa hlas z telefónu.

"Fajn, nemám čas. Pri telefóne Luke Hemmings agent z Programu na ochranu svedkov pod vedením Caluma Hooda. Ocenil by som, keby ste do Charlotte v Severnej Karolíne poslali zopár tých svojich pajácov. Máme so sebou kódy do vašej databázi, takže tu naklušte a zoberte si to, skôr než to dostane Rodriguezová. Ja jej viac nebudem brániť. Dovidenia!" zložím a vrátim mobil Calovi.

"Ale Luke! Niekto to mohol odpočúvať." namietne Mike.

"Veril by si, že mi je to úplne jedno?!" vyšteknem a kopnem do steny, pri ktorej neviem, ako som sa ocitol. Padne trochu omietky, čo odignorujem. Udriem do najbližšej veci, čo je pri mne. Neviem čo to je, ale podľa zvuku asi smetiak. Neviem čo zo sebou. Srdce ma tlačí. Nechce, aby bolo ďalej v mojom tele, lebo tu ho to bolí. Ruky si založím za hlavu a potom ich vhrniem do vlasov. Zhlboka dýcham. Čo teraz? Čo teraz?! Musím sa upokojiť. Ale keď ona je preč. Navždy preč. Padnem k zemi na to miesto, kde predtým ona. Naozaj neviem, čo spravím. Bez nej, nemám nič. Plánoval som s ňou stráviť budúcnosť, precestovať svet! Čo teraz?

"Nemali by sme to oznámiť Jenne, Ashovi a Jebovi?" spýta sa Maggie, čím preruší ticho.

"Nie. Povieme im to sami." rozhodnem a postavím sa. Nesmiem sa zložiť potrebujeme sa teraz vrátiť do Tucsonu. Až tam sa môžem zložiť. "My nemáme auto." namietne Maggie. Myslím, že ju momentálne vraždím pohľadom. Nepovedala nič zlé, ale sú to nepodstatné poznámky.

"Pôjdeme lietadlom." oznámim a zoberiem si vlastný telefón, aby som mohol objednať letenky.

"To sme nemohli urobiť aj predtým?" spýta sa Maggie, čím ma úplne vytočí.

"Myslíš, že keby sa tu dotrepeme lietadlom, teraz by žila?! Skončila by mrtvá tak či tak. Ty si neurobila nič, tak láskavo drž hubu a krok!" vyletím na ňu a kliknem na tlačítko kúpiť.

"Lietadlo nám ide o tri hodiny. Ak sa tu dovtedy F.B.I. nedostane, pôjdu až do Tucsonu." poviem a sadnem si na zem. Rukou si zakryjem oči. Oni so svojou helikoptérou tu budú do hodiny. Ja sa zatiaľ môžem utápať v sebaľútosti. Ucítim, že si niekto sadá vedľa mňa. Nevenujem tomu pozornosť, pokiaľ neprehovorí.

"Prepáč." povie Cal potichu a ja odhrniem svoju ruku z očí. Udivene naňho pozriem.

"Začo prosím ťa?"

"Nepáčilo sa mi, že si chodil s Mayou. Myslel som, že jej ublížiš, ale ty si to najlepšie, čo ju mohlo stretnúť. Dával si jej omnoho viac lásky, ako som jej mal dávať ja, keďže som jej brat. Nebol som tu pre ňu. Keby som mohol vrátiť čas späť, poslal by som vás niekde ďaleko od všetkého. Mohli by ste byť spolu, šťastní a hlavne živí." povie a mne to vženie slzy do očí. Bože Cal! Čo mi to robíš? Ja som chlap. Nemôžem toľko plakať.

"Cal, si dobrý brat. Pozri, čo si dokázal! Zachránil si mňa aj Michaela. Bez teba by sme boli na ulici. Zachránil si stovku životov. Aj keď si mal pochybnosti, nechal si ma s Mayou, čo si cením. Cal, ja ju naozaj milujem. Ale späť ju nevrátime. Neveríš, ako veľmi by som si to želal." poviem úprimne.

"Teraz sme v tom spolu, braček." pousmeje sa Calum. Usmejem sa tiež. Naozaj sa úprimne usmejem. Posadím sa a silno objímem Cala.

"Ďakujem."

_

"Uvedomujete si, že za toto môžete byť zadržaný?" spýta sa ma nejaká stará žena z F.B.I. Vyzerá aj sa správa ako stará panna s dvadsiatimi mačkami. Tí chudáci prišli o dve hodiny a skoro z toho urobili policajný zásah. Zoskočili z vrtuľníka na lanách a každého z nás chytili a teraz nám držia ruky za chrbtom. Z ľahkosťou by som sa vytrhol, ale tie tupé hlavy by ma ešte sparalizovali. Nakoniec sa zhodli, že puberťák im neublíži. Lenže s rozdupaným srdcom, divili by sa.

"Ako začo? Môžem ja zato, že si neviete dávať pozor na svoje dokumenty?" spýtam sa ironicky. Gorila, ktorá stojí za ženou za mnou vykročí, ale žena ho zastaví.

"Na toto divadlo nemám čas. Dajte mi tie kódy." zavrčí nervózne. Ja len prevrátim očami.

"Najprv by ste nás mohli pustiť." odfrknem si a ona dá zbytku goríl, čo nás držia pokyn. Pustia nás a Maggie sa hneď nahrnie ku Calovi. Celý život žije s Jebom a pritom nie je vôbec vytrénovaná a nezvláda stresové situácie. Michael sa škaredo na toho chlapa pozrie a vidím na ňom, ako sa drží, aby mu nepľuvol do tváre. Ja sa len prudko vytrhnem a chytím si zápästie. Nemajú trochu citu.

"Bude to?" spýta sa tá žena a ja na ňu škaredo pozriem. Chcem prejsť ku Calovi, ale gorila ma zadrží.

"Môžem po to sakra ísť? Keby som s tým niečo chcel robiť, asi vás tu nevolám." skríknem a odsuniem jeho ruku s takými nervami, že mu tam zopár kostí zapraští. Zazrie na mňa a ja sa nezdržím a ukážem mu prostredník. Nečakám na reakciu, len prídem ku Calovi a nastavím ruku. Cal na mňa ani nepozrie len vytiahne ten prívesok a podá mi ho. V rukách ho zovriem a ucítim jeho šrámy. Vyzerá presne tak ako moje srdce teraz. Prázdne a so šrámami. Vrátim sa k tej žene a podám jej to. Nedôverčivo sa na to pozrie.

"Vnútri je čip." poviem pomaly, aby to jej drobný mozoček pochopil. Zagáni na mňa a skontroluje si to.

"Dobre. A nabudúce, pán Hemmings, skúste miernejší tón." povie a zalezie naspäť do helikopotvory aj s celou ochrankou. Sledujem, ako pomaly vzlietajú a náš malý veľký problém odlieta. Bolo to tak jednoduché. Teraz mohla kľudne žiť.

"Poďme domov."
__________________________________________

Je tu ďalší diel, z Lukeovho pohľadu. Je zaujímave, teraz myslieť za neho a nie za Mayu. Je to fajn zmena, ale bude mi chýbať :( Každopádne, ako som povedala v komentoch v minulom dieli, život ide ďalej (Host ^^)
Nehnevajte sa... Už od začiatku som to takto plánovala a nechať ju nažive by mi narušilo celý dej, takže tak...
Zjap na mňa ešte dlho vole -_- (sorry, segra na mňa kričí a mám z toho nerva)
Yeeeeyyyyy!!!!!!! Ide SLSP ^^ na deluxe music (nemecká stanica) Pištím a skáčem tu. (rodičia pohľad lvl. toto nie je moja dcéra :D)
;)
Vote, comment, share...
Hi Hey!! ^^