Witness Protection Program

Part 9

Podľa čísielok hladám svoju skrinku. Netuším, podľa akého systému to tu majú. Inde majú sprievodcu, ale tu nie. Proste si urobte všetko sami.

"Videla som, že si sa zhovárala s Irwinom." prihovorí sa mi niekto, ale veľmi ho nevnímam. Stále sledujem čísla na skrinkách.

"Irwin?" spýtam sa, lebo netuším o koho sa jedná. Dnes som sa rozprávala s viacerými ľuďmi a jediné priezvisko, ktoré si pamätám je Smith.

"Ashton." vysvetlí osoba netrpezlivo. Nejaký nervák.

"Ach! Tak to áno. Nejaký problém?" spýtam sa a konečne uvidím svoje číslo. Ešte raz ho skontrolujem a potom otvorím skrinku, podľa kódu, ktorý som sa stihla naučiť naspamäť.

"Vôbec žiadny. Až na to, že nie je správne orientovaný, ak mi rozumieš." zasmeje sa. Ako inak orientovaný? Čo po mne vôbec tento človek chce?

"Nerozumiem." poviem, aby som ho naštvala. Áno, rada vytáčam ľudí.

"Je gay!" skríkne nervózne, až sa zopár ľudí obzrie našim smerom.

"On tvrdí niečo iné." poviem kľudne a začnem si vykladať veci do skrinky. Konečne mám čas na prezretie uvítacieho balíčka. Obsahuje zápisník s logom školy, dve perá s logom školy a tričko s logom školy. Perfektné na telesnú.

"Neviem, čo ti povedal, ale je gay."

"Nie." myknem plecami a pokračujem vo vybaľovaní. Ten chalan si ma otočí k sebe a zatrasie mnou.

"Pozeraj sa mi do očí, keď s tebou hovorím." prikáže mi. Pohŕdavo si odfrknem. Nepoznám ho, nemá dôvod mi niečo prikazovať. Vytrhnem sa mu z rúk.

"Ty mi nič neprikážeš!" odvrknem a zamknem skrinku.

"Fajn! Si ďalšia na zozname!" pohrozí mi, ale ja nad tým len kývnem rukou. Keď chce, nech sa vyhráža.

Ashtona znovu stretnem až v jedálni. Sedí sám na úplnom konci. Zoberiem si tácku a sadnem si k nemu.

"Dobrú chuť." poviem Ashtonovi, ktorý na mňa prekvapene hladí. Rukou si frustrovane prejde cez tvár.

"Pozerajú na teba." informuje ma a skloní sa nad svoju tácku. Pohľadom prejdem po ostatných študentoch. Naozaj majú všetci pohľad na mne. Podľa mňa to nie je kvôli Ashtonovi. Som tu nová tvár. Celý deň na mňa niekto gánil.

"Aj vám dobrú chuť.!" zamávam im a pustím sa do jedla. Nie je veľmi slušné na niekoho civieť.

Ashton na mňa neveriacky pozerá.

"Varoval som ťa. Teraz to budeš mať veľmi ťažké." povie pevným hlasom a ja iba pokrčím ramenami.

"Predýcham."

Zbytok obeda dojeme mlčky. Nie je to najlepšie, ale aspoň ma neodháňa. Bok po boku vykročíme z jedálne, chystajúc sa domov.

"Choď iným vchodom." povie mi. Nechápavo naňho pozriem. Už sa so mnou zmieril a zase ma ide vyhadzovať.

"Prečo?"

"Budú tam na mňa čakať." povie trochu skleslo.

"Kto?"

"Bryan a jeho partia. Zmlátia ma a nebude im robiť problém urobiť to aj tebe."

"Pochop to už, Ash! Nenechám ťa samého." rozhodím rukami nahnevane.

"Ale prečo?"

"To kamaráti robievajú." 

"Ale prečo chceš byť kamarátka zrovna so mnou?" spýta sa. Možno chcem pre zmenu urobiť niečo správne. Z čoho nebudem ťažiť iba ja. Neviem čo mu odpovedať. Sama to neviem.