Witness Protection Program

Part 33

"Už je ti lepšie?" spýta sa Luke a ja len prikývnem. Tá vec s Hailey ma naozaj zobrala, preto tu už vyše hodiny s Lukeom sedím na lavičke pri bytovke. Najprv som hystericky plakala a potom len ticho sedela bez jediného slova. Luke to má so mnou ťažké. Na ceste zastane známe auto a obitraja z neho vystúpia. Cal ku mne rýchlo priskočí.

"Čo sa stalo?" spýta sa ustarostene. Otvorím ústa ako kapor, že mu to poviem, ale nevyjde zo mňa ani hláska.

"Haileyna krv je stále tam." povie Luke za mňa a ja sa naňho vďačne usmejem. Alebo skôr pousmejem, lebo moje telo nie je ešte pripravené preukazovať šťastie. Cal ma objíme a pridá sa k nemu Maggie. Do toho aj Michael s Lukeom. Zasmejem sa nad týmto group hugom. Mám jednoducho skvelú rodinu,čo ma podporuje a chráni. Ja pre nich urobím to isté, ale najradšej by som bola, keby som nemusela. Niežeby som sa bála, ale nechcem problémy. Žiadne obete, ani len zranenia. Žiadna bolesť.

"Ďakujem Vám." poviem a oni ma pustia.

"Teraz na rozveselenie pôjdeme do Cukrárne!" zvolá Mike a všetci mu to odsúhlasíme. Nasáčkujeme sa do auta a Cal vyrazí. Za nami sa objaví čierne auto, ktoré má čierne sklá, takže nevidno dnu. Auto nebezpečne zrýchli.

"Cal?" pípne Maggie. Vymeníme si vystrašené pohľady. Aj ona si to všimla. Cal sa pozrie do spätného zrkadla a škaredo zanadáva. Šliapne prudko na plyn a hodí nás dozadu. Aj to druhé auto zrýchli. Už nie je pochýb o tom, že nás sleduje.

"Michael, Luke... Pod sedačkami!" skríkne Cal a prudko vyberie zákrutu. Michael a Luke sa natiahnü pod sedadlá a vytiahnú zbrane. V žalúdku sa mi spraví nevoľno od ich lesku a krásy. A tiež od toho, ako tá krása rozhoduje o živote v pár sekundách. Luke a Michael si nabijú zbrane a Cal im otvorí okná. Naraz sa vyklonia a začnú strielať po tom aute. Triafajú zväčša do kapoty a Lukeovi sa podarí trafiť sklo, ktoré sa roztriešti na milión kúskov. Naskytne sa mi na nich pohľad sú to piati ľudia. Štyria svalnatí muži z hrozivými tvárami a jedna chudulinká žena, ktorá má natiahnutú ruku so zbraňou.

"Dole!!" skríkne Luke a ja skloním hlavu. Na chrbte pocítim kúsky skla. Rozbili naše okno.

"Si v poriadku?" spýta sa Luke a ja naňho pozriem. Nad obočím sa mu rysuje krvavá rana. Prikývnem a on zase strelí boh vie kam. Zrazu začujem výstrel a naše auto sa zatrasie. Cal ostro zanadáva.

"Máme defekt. Trafili pneumatiku." oznámi a zastaví pri nejakých starých budovách.

"Von všetci! A zostaňte sklonení!" prikáže a mi sa vymotáme z auta. Rozbehneme sa do opustenej ulice, ale je nám to prd platné, lebo oni majú auto a spredu nás zablokujú. Ešte počas jazdy vyskočia z auta. Obrátime sa na opačnú stranu, ale zjavia sa tam ďalší ľudia. Sme obkľúčení.

"Čo chcete?!" vyprskne Cal a zatne ruky v päsť. Luke a Michael držia nabité zbrane, jeden na jednu stranu, druhý na druhú. Žena, ktorú som si všimla v aute sa trochu priblíži a Michael na ňu namieri. Žena sa uchechtne a ja si ju detailne prezriem. Dlhý ostrý nos, pod ním úzke pery. Vysoké čelo a ostro rezané lícne kosti a brada. Má čierne vlasy zastrihnuté pozdĺž brady. Je celá v čiernom a je neskutočne bledá. Cez kožu jej presvitajú žily.

"Myslím, že to vieš, Hood." uškrnie sa.

"No neviem. Skús mi to pripomenúť Rodriguezová." vypľuvne jej meno Cal. Oni sa poznajú?

"Máš niečo, čo patrí mne."

"Nevidel som tam vyryté tvoje meno." odvrkne Cal. S napätím tento rozhovor sledujeme a ja sa len snažím vymyslieť, ako z tohto von. Poobzerám sa okolo seba. Stojíme medzi dvomi budovami z tehál. Spredu auto, zozadu ľudia. To je jediná cesta. Musíme sa dostať cez nich, ale ako, keď sú v presile?

"Si tak naivný, ako vždy. Veľký záchranca Calum Thomas Hood. Zabudol si, že len vďaka mne je teraz ešte Lucas a Michael nažive." vyprskne a ja spozorniem. Čo má ona s Mikeym a Lukeom? Zbadám, že Luke prstami od nervov skoro rozdrtí zbraň.

"Týmto skutkom nevymažeš svoje zločiny." namietne Cal.

"Nie sú to zločiny, Hood. Musela som to urobiť."

"Musela? Musela si vyvraždiť celé laboratórium kvôli jednému séru?!" skríkne Calum.

"Nie ledajaké sérum. Ale sérum na vymazanie pamäti. S tým si človek dokáže užiť. Mohlo patriť aj tebe, ale odmietol si."

"Nikdy!! Vystavila si Michaela aj Lukea nebezpečenstvu!! Dôverovali sme ti a ty si nás podlo využila. Nemáš právo na život, Emily." sykne Cal a v tom momente stratím pojem o čase. Vrhne sa na mňa jeden muž a ja ho kopnem do žalúdka, druhý mi päsťou vrazí do tváre. Chytí ma za krk a Michael ho udrie po ramene a omdlie. Ani nestihnem poďakovať a už je pri mne ďalší. Zohnem sa a vyhnem sa jeho rane, udriem ho pasťou do boku. On mi kopne do kolena a ja jeho udriem do brady. Zmocním sa jeho ruky a presuniem sa mu za chrbát. Počujem, ako mu zaprašťali kosti, ale nepustím ho, ako Lukea pri výcviku. Ešte viac pritlačím a muž padne k zemi. Priskočím na pomoc Lukeovi. Zopakujem Michaelov pohyb a udriem muža po pleci. Hneď odpadne.

"Dosť!!" ozve sa Rodriguezová a ticho pretnú dva výstrely. Jedna strela sa zabodne do nej a všetci jej muži priskočia na pomoc. Tú druhú nevidím, len cítim, ako padám k zemi. Och.. Asi som našla druhú guľku. Zachytia ma Lukeove silné ruky tesne nad zemou.

"Maya!" skríkne a chytí ma za ruku. Vidím strach v jeho očiach. Viem, čo musím spraviť.

"Bežte. Bežte kým sa starajú o ňu." zašepkám, lebo inak nevládzem. Cítim tu bodavú bolesť guľky medzi mojimi rebrami. Luke rázne zavrtí hlavou.

"Nenechám ťa tu, nie!" skríkne a ostatní sa pomaly začnú spamätávať. Nemajú veľa času. S námahou zdvihnem ruky a chytím nimi Lukeovu tvár.

"Teraz ma počúvaj a neprerušuj. Vždy som bola záťažou." začnem a Luke už chce namietnuť, ale ja ho zastavím.

"Vždy som sa snažila pomáhať a byť užitočná, ale neurobila som nič z toho. Nechaj ma urobiť správnu vec, Lukey. Chcem to takto. Dokážeš žiť bezomňa. Stačí, ak umriem ja. Neodpustila by som si, ak by som bola zodpovedná za vašu smrť. Priniesol si do môjho života lásku, aj keď len na takú krátku dobu. Prajem si, aby to všetko bolo inak, ale nejde to. Milujem ťa, Luke. Pamätaj na to. Aj vždy budem. Zbohom." zašepkám posledné slová s pohľadom do jeho očí plných sĺz. Prisajem sa mu na pery tak vášnivo, ako nikdy. Predsa len je to náš posledný bozk. Ak teraz neumriem, neodíde. Povolím stisk a zavriem oči. Zadržím dych. Musí si myslieť, že už som mrtvá.

"Milujem ťa, Maya." zašepká a nežne ma položí na zem. Potom počujem len tupý krik a zhon. Pootvorím oči a cez mihalnice uvidím utekajúce postavy. Podarilo sa mi to. Zachránila som ich. Znovu spokojne zavriem oči. S týmto pocitom môžem umrieť. Nie je to také zlé. Ako v tom sne. Cítim, ako pomaly prichádzam o cit v končatinách. Pomaly sa to rozširuje po celom tele, akoby som už bola v nebi. Ale ja viem, že ma čaká ešte tá bolestivá časť, keď ma chce smrť pripraviť o srdce. Každá bunka ktorá sa stráca je jedna spomienka. Lenže ja som si okolo srdca vybudovala bariéru. Ani smrť nevymaže lásku...

__________________________________________

Hmm... No... Ako sa máte?? O:) Robme sa, že som práve nezabila hlavnú postavu... Ale story ešte tak skoro neskončí. Máme tu ešte Lukea a ostatných...
Asi si radšej o komentáre prosiť nejdem :D
Hi Hey!

*** trochu sladké, nie?