Witness Protection Program

Part 36

Už som sa vracial do Sydney niekoľkokrát, ale zakaždým ma to ohromí. Znovu cítiť ten typický vzduch, ktorý sa nedá opísať. To by ste tu museli žiť. Konečne zase počujem austrálsky prízvuk. Mal som ho síce dosť, keďže Cal, Michael, Ash aj Maya sú z Austrálie, ale počuť to takto doma, je to slasť pre moje uši. Z pásu zoberiem svoju tašku a poberiem sa k veľkým skleneným dverám z letiska. Ovanie ma mierny austrálsky vietor. Upravím si šál. V Sydney je teraz zima, čo je pre mňa príjemná zmena. Po dlhom čase sa pousmejem. Moje líca sú z tohto nečakaného pohybu mierne stuhnuté, takže to vyzerá asi ako úškľabok. Potiahnem tašku a zamávam na prvý taxík, ktorý prejde okolo. Našťastie mi stopne a ja rýchlo nastúpim, aby som nebrzdil premávku.

"Kam to bude?" spýta sa ma šofér a ja netuším, čo mu poviem. Vôbec som nerozmýšľal nadtým, kde budem bývať. Keď som do Sydney chodieval na misie, prespával som v malej izbe na opustenej ulici. Je tam akurát matrac. Tam by som nemohol trvalo prebývať. A hlavne som tam strávil prvú noc s Mayou. Prišiel som sa spomienok zbaviť a nie ich privolávať. Dom rodičov je už dávno zrovnaný so zemou. Je už len jedno miesto, kde som prežíval. Nadiktujem šoférovi adresu a on naštartuje. Ja len dúfam, že ma príjmu. Je to šialený nápad. Neskutočne šialený, ale musím to skúsiť. O chvíľu šofér zastane. Zaplatím mu, poďakujem a vystúpim. Rozhliadnem sa po celom dome. Vôbec sa nezmenil, len teraz mi to príde,ako jedno smutné miesto. Z vrecka si vytiahnem beanie a nasadím si ju. Vážne je tu chladno. Zozbieram všetku svoju odvahu a zazvoním. Srdce mi búcha ako o život. Za dverami začujem kroky a pomaly sa otvoria. Uvidím tvár tak veľmi podobnú Mayi. Zažmurkám, aby som zahnal slzy a usmejem sa najpresvedčivejšie, ako viem.

"Dobrý deň! Prepáčte, že vás vyrušujem v takúto neskorú hodinu, ale potreboval by som láskavosť."

"Ako ti môžem pomôcť?" nefalšovane sa usmeje. Je to presne jej úsmev. Čo ma to napadlo ísť k Mayinym rodičom? Chcem zabudnúť, ale ja idem priamo k zdroju (??). Skvelé, Luke. Tvoje myšlienkové pochody sú závideniahodné.

"Uhm, ja... Viete, len pred chvíľou som priletel a všetky hotely sú obsadené. Chodím od domu k domu a hľadám nejaké ubytovanie..." začnem nervózne a Mayina mama sa usmeje.

"Žiadny problém. Spoločnosť oceníme. Poď ďalej." odstúpi a otvorí dvere, aby som mohol prejsť.

"Moje meno je Luke Hemmings." predstavím sa, keď už sme v teple.

"Ja Eleanor Hoodová." podá mi ruku a obdarí ma veľkým úsmevom. Rukou ukáže na obývačku.

"Posaď sa. Prinesiem ti čaj." povie a odíde. Ja vôjdem do obývačky a zložím si čiapku. Položím ju na stôl a poobzerám sa. Párkrát počas môjho pobytu tu som bol v tejto miestnosti, ale len chvíľu. Teraz mám čas si to tu prezrieť. Nad krbom zbadám pár fotiek. Neodolám a musím si ich prezrieť. Na prvej fotke je len pani Hoodová a pán Hood. Je to svadobná fotka. Sú blízko pri sebe a držia sa za ruky. Šaty pani Hoodovej sú zberané s dlhými rukávmi. Pán Hood je celý v bielom. Vyzerajú byť tak šťastní. Ďalšia fotka je s dieťaťom. Podľa očí súdim, že to je Calum. Na ďalšej fotke je päť ročný Calum zvedavo pozerajúci na svoju malú sestru. Mala tak veľké oči. Ďalšia fotka je mi známa. Rovnaká, akú mám v kapse. Calova a Mayina fotka z pláže. Na fotke vedľa je už len Maya s rodičmi. A potom sú tu ešte dve. Calov portrét a Mayin portrét. Obe fotky sú čiernobiele a v pravom rohu je čierna páska. Ich najhoršia obava sa vyplnila. Myslia si, že sú mŕtvi. Ale pri Mayi už majú pravdu.

"Nikdy sme ich nenašli." vyruší ma hlas z obzerania. Otočím sa a zbadám pani Hoodovú. Stojí vo dverách s dvomi šálkami. Podíde ku stolu a položí naň tie šálky. Spojím svoje ruky a zapozerám sa na ne.

"Prepáčte. Nechcel som vyzvedať." ospravedlním sa a sadnem si na gauč, čo som mal spraviť hneď.

"To je v poriadku. S manželom nám asi nebolo dopriaté mať deti. Obidvaja sa stratili, keď mali sedemnásť. Syn zmizol ktovie kde. Dcéru nám zastrelili, ale nikdy nám neukázali telo ani dôkaz. Len nám to úrady oznámili."

"Je mi to ľúto." poviem úprimne.

"Mne tiež." slabo sa pousmeje a podá mi šálku. S úsmevom ju prijmem a chytím ju do oboch rúk. Krásne mi ich zahreje.

"Čo ťa privádza do Sydney?" spýta sa ma. Rozhodnem sa povedať pravdu.

"Prišiel som zabudnúť a oddýchnuť si."

"Zabudnúť načo?" opýta sa zvedavo.

"Zastrelili mi priateľku." poviem a ucítim mokro v očiach.

"Mrzí ma to. Miloval si ju?"

"Celým srdcom. Sme síce mladí, ale ona pre mňa bola všetko." zašepkám a odpijem si z čaju, aby som zahnal slzy. Keby pani Hoodová vedela, že rozprávam o jej dcére. Mŕtvej.

"Mladá láska je krásna." potvrdí pani Hoodová a pozrie niekde do diaľky. Ja sa zapozerám na čaj. Je naozaj dobrý. Presne taký, ako si robievala Maya. Ovocný s dvomi lyžičkami cukru a šťava z pol citróna. Aspoň viem, pokom to má.

"Nie si unavený?" vytrhne ma zo zamyslenia pani Hoodová.

"Áno, aj hej." potvrdím a dopijem čaj. Pani Hoodová sa postaví a ja s ňou. Zoberiem si tašku a kráčam za ňou po schodoch. Otvorí dvere do Calovej izby. Je v tom istom rozpoložení, ako naposledy pred pár rokmi.

"Je to izba môjho syna." oznámi mi, i keď ja už pravdu dávno viem.

"Dúfam, že to neprekáža?" spýtam sa a pani Hoodová sa pousmeje.

"Vôbec nie. Dobrú noc, Luke." popraje mi.

"Dobrú noc, pani Hoodová." poviem a ona za sebou zatvorí dvere. Mám chuť to tu preskúmať, zaspomínať si na šťastné chvíle, ale nevládzem. Som psychycky unavený. Bez toho aby som sa prezliekol padnem na posteľ a s myšlienkou na ňu zaspávam..

Ležím na lúke plnej kvetov. Cítim sa ako v oblakoch. Zhlboka vdychujem ich vôňu.
"Ahoj, Lukey." srdce sa mi rozbúcha. Je to jej hlas. Je to ona. Otvorím oči a posadím sa. Stojí predomnou a vyzerá ako anjel. Je celá v bielom, v jej medových vlasoch má zapletené biele kvety. Oblečené má krátke voľné biele šaty, ktoré okolo nej vejú, aj keď je bezvetrie.
"Maya..." pohrám sa na jazyku s jej menom a postavím sa. Je krásna ako nikdy. Natiahnem za ňou ruku a ona odskočí.
"Nerob to, Luke." upozorní ma smutne. Ona svojou rukou pohne a ja na svojom líci ucítim dotyk.
"Prečo nie? Si predsa späť! Znovu pri mne." zakňučím a jej stečie slza.
"Ak by si sa ma dotkol, rozplyniem sa." vysvetlí mi a podíde ku mne trochu bližšie. Ja to zopakujem a sme od seba len pár milimetrov. Na tvári cítim jej dych.
"Je to strašné byť tak blízko a nemôcť sa ťa dotknúť." (OMJ, v akom to bolo filme O.o)
"Ja viem, Luke. Netušíš, ako ja veľmi po tom túžim." povie a túžobne na mňa pozerá. Ja vyzerám rovnako. Detailne skenujem jej oči, líce, vlasy a pery.
"Nech sa deje čokoľvek, nech ti poviem čokoľvek, milujem ťa, Luke. Nesmieš na to zabudnúť." kladie mi na srdce a začne blednúť.
"Nedotkol som sa ťa." namietnem a len ďalej sledujem, ako pomaly miznem.
"Ale už prišiel môj čas." smutne sa pousmeje a nakloní sa ku mne.
"Vrátim sa." jemne ma pobozká a vietor ju odveje. Vráti sa vždy v mojich snoch.

__________________________________________

Next part ^^ Pozerám Pirátov z Caribiku :3 Ten Johnny ... Škoda, že reklama ide každé dve minúty -_- Strelili ho a žije... Zišlo by sa Mayi... Foxová ty marha!! prestaň si robiť srandu z vlastných postáv -_-
To nie je možné!! Normálne už neviem, čo napísať do author's note...
Och!! Moja tučňáčka @kajka_is_a_penguin začala písať story. Volá sa Summer Diary a nájdete ju na jej profile. Určite si to pozrite ^^ a nesnažte sa ma predbehnúť!! Ja som jej najväčšia fan ... Kapišto?? (IDK, ako sa to píše)
Och... Do môjho mesta príde Rakby!! A štve ma to -_- Bývam blízko, to budem do desiatej musieť počúvať -_- Minulý rok Heľenine oči a teraz toto.. tak nič, no.
Stay cool ;)
See ya :3
Vote, comment, share..  please :)
Hi Hey!! ^^

*** ten sen sa mi páčil.