Witness Protection Program

Part 29

"Nie, skús to takto." ukáže mi Luke chvat na boxerskom vreci. Zopakujem to po ňom, ale neviem, či sa mi to podarilo. Podľa pohľadu aký na mňa hodil, myslím, že nie. Už cvičíme 2 týždne a ja som ohodne pozadu za ostatnými. Taký Ashton sa naučil strielať, čo ja ani vedieť nechcem. Jenna vie trafiť nožom do stredu terča zo šesť metrovej diaľky. Maggie sa vie vyhnúť všetkým možným úderom. Ja som sa zatiaľ naučila, ako niekomu trafiť do rozkroku.

"Prepáč, Luke. Ja sa snažím." vzdychnem si a ľahnem si na zem. Toto vážne nemá cenu.

"Ja viem, Maya. Nevzdávaj sa." povie a podá mi ruku. Nechcem ju prijať. Už aj Michael sa na mňa vykašľal, ale Luke nič. Zaťato nad každým krokom so mnou strávi hodiny. Najradšej by som sa na to celé s prepáčením vysrala. Ale sľúbila som si, že oni kvôli mne už viac nebudú trpieť. Odmietnem Lukeovu ruku a sama sa postavím. V hlave si predstavím všetko, čo sa za tie necelé tri mesiace stalo. Celou silou udriem do boxerského vreca, až narazí do Lukea. Zabalansuje na jednej nohe a následne zletí na zem.

"Luke!" vykríknem a skloním sa k nemu. Chytí sa za hlavu.

"Au." sykne a snaží sa posadiť. Podopriem ho.

"Prepáč, Luke. To som nechcela." ospravedlním sa mu.

"To je ok." povie a vzadu sa pošúcha.

"Len si zájdem po niečo studené." povie a pokúša sa postaviť. Podám mu ruku, ale on ju odmietne, ako ja predtým. Sklamane ju stiahnem preč.

"Luke..." oslovím ho. Zavrtí hlavou.

"Počkaj tu. Hneď som späť." povie a odíde. Hnusne zanadávam a udriem do vreca.

"Všetko sa musí dodrbať?" spýtam sa a  znovu udriem. A zas, jedna rana za druhou. Presne toto potrebujem. Vymlátiť svoj hnev. Počujem, že do miestnosti niekto vôjde, ale ja len ďalej búšim hlava nehlava.

"Maya, dosť." povie Ashov hlas. Ignorácia.

"Stačí.." dobiedza ďalej. Ignorácia.

"Dosť!" skríkne a stopne moje ruky. Chcem sa vytrhnúť, ale Ash za tie dva týždne zosilnel, takže nemám šancu. Nevládzem. Nedokážem sa ďalej robiť, že sa nič nedeje. Učíme sa bojovať. Znamená to, že bojovať budeme. A ja zatiaľ nič neviem. Umriem len pri pohľade na nich. A mŕtva mojich blízkych nezachránim.

"Maya, upokoj sa, no ták." tíši ma Ash, lebo v mojich očiach sa zase ocitnú slzy.

"Mala by si si odpočinúť. Si tu zatvorená už dvanásť hodín. Ani si nevečerala."

"Ashton, ja nepotrebujem jesť. Potrebujem sa niečo naučiť." nalieham a snažím sa dostať z Ashovho zovretia.

"To môžeš robiť aj zajtra." namietne.

"To nemôžeš vedieť! Už zajtra nás môže hocikto napadnúť." oponujem mu a konečne sa dostanem z jeho rúk. Zase sa postavím k vrecu a začnem doňho utierať. Ashton si vzdychne a odíde.

Neviem, ako dlho tu som. Luke sa už nevrátil, ani nikto sa už ku mne neozýva. Som rada, lebo som sa konečne niečo naučila. S bojom zblízka už nebudem mať taký problém. Chce to len ešte pár hodín trénovať. Cítim, ako sa mi zatvárajú viečka, ale ja nemôžem prestať. Musím sa to naučiť. Svaly ma začínajú bolieť a celé sa trasú. Nohy sa mi od únavy podlomia a ja spadnem k zemi. Nevnímam nič, než svoj rýchly tep a pot stekajúci po mojej pokožke.

Ležím na zemi. Celým telom mi prúdi neznáma bolesť. V ušiach mi hučí a zrak mám rozmazaný. Márne rozpoznávam postavy utekajúce odo mňa. Otváram ústa a hýbem s nimi ako kapor. Nevydám ani hlások. Len bezmocne ležím a nechám sa obaľovať tmou. Telom mi prejde chlad a mám pocit, akoby mi tlačil viečka k sebe. Počúvnem ho a pocítim niečo úplne iné, ako doteraz. Prestávam cítiť nohy. Okolo nich cítim len šteklenie, akoby ich niekto posypal. Nebolí to. Posúva sa to hore a ja už necítim polovicu svojho tela, začnú odchádzať ruky. Nič necítim. Až teraz zacítim bolesť, keď sa prach dostane k srdcu. Zožiera každú moju bunku osobitne. Spáli ju, zmrazí, rozloží, totálne zničí.

"Maya, vstávaj! Vstávaj!." počujem okolo seba hlasný krik. Otvorím oči a začnem sa vraciať do reality. Sivá chabo osvetlená telocvičňa, studená zem podomnou a okolo mňa tváre. Luke s vyplašeným pohľadom rovno nadomnou.

"Maya! Si v poriadku?" spýta sa a odhrnie mi vlasy z tváre.

"Ja neviem. Asi.." poviem ticho a zachrípnuto. Tento sen ma vystrašil a je mi zle pri pomyslení na tú bolesť.

"A dosť! Pôjdeš spať. Hneď!" rozkáže Calum, tak ma Luke zoberie nežne do rúk. Zachádza so mnou, akoby som bola z cukrovej vaty. Ruky mu nedám okolo krku, len ich spustím dole pozdĺž jeho tela. Chcem namietať, ale naozaj som unavená. Luke prejde popri všetkých, ktorí na mňa vyľakane pozerajú. Zatvorím oči a sústredím sa na Lukeove ruky podomnou a na rytmus, v ktorom kráča.

"Takto veľmi si ešte nekričala." povie a ja otvorím oči, aby som ho videla, hoci v tej tme mi to nepomôže.

"Takéto to ešte nebolo." poviem a visiacu ruku si položím na brucho, kde je ešte stále menšia rana od toho, ako som sa vytrela.

"A o čom bol?" spýta sa Luke. Neviem, či mu to chcem povedať. Sama tomu nerozumiem. Ten pocit bolesti, ktorý nedokážem ničomu priradiť.

"Bolesť. Necítila som nič. Len tmu a bolesť." poviem napokon, keď už sme s Lukeom v izbe. Poží ma na moju posteľ tak nežne, že ju pod sebou ledva zacítim.

"Kde máš pyžamo?" spýta sa a začne sa obzerať. Vytiahnem ho spod vankúša a on sa pousmeje.

"To tričko je moje." vysvetlí a ja sa tiež pousmejem. Lukeove staré tričko Rolling Stones.

"Veď práve." poviem a navlečiem si tričko. Keďže je dosť veľké, dokážem sa vyzliecť popod neho. Na Lukea to asi robí dojem, lebo na mňa pozerá s otvorenými ústami. Pripomenie mi to náš prvý spoločný deň v Charlotte.

"Presne takto si sa tváril, keď si ma videl v mojom novom ja." pousmejem sa a Luke sa začervená a odvráti pohľad. Využijem to a stiahnem si nohavice, ktoré hodím do batohu a následne sa zasuniem pod perinu. Luke sa na mňa znovu pozrie a príde ku mne.

"Dobrú noc." povie a dá mi pusu na spánok.

"To mi nestačí." zakňučím a prisajem sa na jeho pery, ktoré som tak dlho necítila. Mimo výcviku vôbec nemáme čas na seba a ja som cez to všetko stále len bláznivo zamilované dievča. Pritiahnem Luke bližšie k sebe, takže spadne na posteľ. Vôbec mi to neprekáža a ďalej ho bozkávam. On mi bozky opätuje. Rukami sa z jeho vlasov dostanem až pod tričko a vtedy ma zastaví.

"Prepáč... Uhm... Ja." začnem koktať a červenať sa. Luke sa zasmeje a venuje mi jeden dlhý bozk.

"Rád by som, ale ty musíš spať." usmeje sa a chce sa zdvihnúť, ale ja ho zastavím.

"Zostaň tu so mnou." hodím naňho psie oči.

"Nemyslím si, že sa to bude Calovi páčiť." pochybovačne sa zatvári.

"Je mi to jedno. Nechcem byť sama." poviem a on povolí. Vkĺzne ku mne pod perinu. Ruky mu dám okolo pása a hlavu mu položím na hruď. On si oprie bradu o moju hlavu a ruky zamotá okolo mojich pliec. Ruky budem mať ráno určite zaľahnuté, ale to nevadí.

"Sladké sny, hun."
__________________________________________

Užite si posledných pár častí, čo bude pokoj, lebo potom sa chystám zrujnovať ich životy.
Zase mám slúchadlá ^^ Môžem si pokojne písať a chodiť po ulici ^^
Zrovna je tu so mnou moja parabatai ( shadowhunters know :3 ) @JanissArina... Cool odkaz: "Čierna priťahuje teplo, ale pred zimou ťa neuchráni." Štyri hodiny sme von a aj tak sme nič nespravili :D
Btw. áno, som velice sociálny človek, ktorý píše story, keď sa s ním kamarátka rozpráva..
Čus!!
Vote, comment, share ^^
Čus, again!! :3

*** ťažko bolestné sny. lol