Witness Protection Program

Part 46

"Ahoj, Luke." prebudí ma krásny hlas. Hneď otvorím oči, aby sa náhodou nevytratila. Vidím ju tu stáť v bielych priedušných šatách, tak ako aj pominulé sny. Trochu to kontrastuje s tými červenými vlasmi, ale aj tak je krásna. Pre mňa bude vždy krásna.

"Maya." oslovím ju mäkko, ale môj hlas je trochu zachrípnutý. Podarí sa mi vykašlať krv. Všimnem si, že levitujeme v nejakom čiernom priestore.

"Kde to sme?" spýtam sa a postavím sa. Takto nikde je to strašne zvláštne.

"Uhm.. Poviem ti to, ale nesmieš panikáriť." povie a ja prikývnem. Čo môže byť také zlé, že by som ja panikáril?

"Luke, si mŕtvy." povie ticho a mne srdce vynechá úder.

"M-mŕtvy?! To nemyslíš vážne! Veď sme ťa konečne dostali! My sme to dokázali! Ale dobre, dobre. To nevadí. Ja som nepodstatný. Hlavne, že vy ostatní ste v poriadku." vydýchnem si.

"No.. "

"Čo no?!" vykríknem.

"Luke, oni to nenechali len tak. Ako sme odchádzali, jeden z nich trafil nádrž auta." zašepká a mne poskočí srdce. Nie toto nie je pravda.

"Nikto neprežil." dodá a ja padnem k zemi. Teda do prázdna.

"Luke?"

"Čo?"

"Robím si prdel!" povie a začne sa smiať. Neskutočne mi odľahne, ale som nasratý. Z takýchto vecí sa sranda nerobí.

"To bol veľmi zlý vtip." poviem chladne.

"Ja ti iba predstavujem to, na čo myslíš." povie a príde ku mne. Priloží svoje pery na moju ruku a začne ju cucať.

"Môžem ti zaručiť, že na toto nemyslím." poviem a snažím sa vytrhnúť ruku z jej zovretia. Podarí sa mi to, ale s tým, že jej odtrhnem ruku. Prekvapene na to pozriem.

"V pohode. Mám náhradnú." povie Maya a pripevní si ruku späť. Potom si prehrabne vlasy a premení ich na fialové.. Pod nimi sa objaví Michaelova tvár. Usmeje sa na mňa a nasadne na zeleného jednorožca. Uhm... Čo sa tu deje?
Jednorožcova tvár sa premení na Piper.

"Luke!" skríkne a mne sa začne točiť hlava. Temnota sa stráca.

"Luke!" krikne ešte. To už je všetko svetlé.

"Luke!!" ozve sa hlas a ja sa zhlboka nadýchnem. Pod kľúčnou kosťou zacítim ostrú bolesť. Človek môže osrať, takú kvalitnú nepriestrieľnú vestu.

"Luke." zase ma osloví jemný hlas. Snažím sa pootvoriť oči, ale svetlo mi to nechce dovoliť.

"Hemmings!! Láskavo otvor oči, lebo keď ešte raz povie Luke, tak si asi otrieskam hlavu o stenu." tento hlas nie je milý ani trošku, ale je to ten jeden, ktorý ma hneď vráti do reality. Prudko otvorím oči, aj keď mi svetlo do nich vyryje dieru. Pohľadom prejdem po miestnosti, aby som ju zahliadol. Sedí na gauči. Úplne pokojne. To sa mi nezdá, tak si ju prezriem a na zápästí ma putá. Musím sa uškrnúť. Na opačnej strane gauča sedí rovnako pripútaný Alex. Našťastie je gauč dosť veľký, aby sa nemohli dotknúť jeden druhého. Potom si prezriem aj ostatných. Cala a Michaela so založenými rukami pozerajúc na mňa. Vedľa nich Jenna a Ash za ňou, ruky obmotané okolo jej previazaného brucha. Spomeniem si, že ju postrelili.

"Je v poriadku?" spýtam sa chrapľavým hlasom a Jenna s úsmevom prikývne. Ash s láskou pohladí jej brucho a ja sa pousmejem. Potom ešte uvidím Piper kľačiacu vedľa mňa a Ricka, nášho doktora. Často ho tu v Sydney využívame, lebo do nemocnice s ranou od guľky proste ísť nemôžete. Ricka sme stretli náhodou. Má samozrejme aj výšku a prax, ale zbavili ho licencie, lebo robil operácie aj pre ľudí, ktorí na ňu nemali.