"Honey, vstávaj.." prebudí ma príjemný hlas a venuje mi pusu do vlasov.
"Ani nápad, zlato." našpúlim pery a obrátim sa na druhý bok. Po takej dlhej ceste mi nie je dopriate pár hodín spánku.
"Neviem, či si to uvedomuješ, ale spala si viac ako desať hodín." oznámi mi a pritúli sa ku mne. Vďaka týmto momentom sa necítim, ako na úteku, ale ako obyčajná teenedžerka so svojím chlapcom v obyčajnú sobotu.
"Všetci už sú hore." dohovára mi ďalej, ale ja ho mám hlboko v batohu.
"Nestarám sa." zamrmlem a zababuším sa do hebkej periny. Pocítim, ako Luke vstane z postele. Asi to vzdal. Ja sa totiž nehnem. Konečne máme ako taký pokoj a oni ma z neho chcú vytrhnúť. Ani nápad.
"Prepáč mi to, hun." povie Luke spoza mňa. Nechápem začo sa ospravedlňuje, ale pochopím to v momente, keď pocítim ľadovú vodu. Vyskočím dva metre ako mačka, keď jej stúpite na chvost.
"Lucas Robert Hemmings! Si synom smrti!" skríknem a hodím po ňom vankúš. Snaží sa tváriť vážne, ale ja vidím, ako mu trhá kútikmi úst.
"Fajn!" odvrknem a urazím sa.
"Ale no ták! Ako inak by som ťa zobudil?" rozhodí rukami a ja mu nacto nič nepoviem.
"Choď preč! Chcem sa prezliecť." vyženiem ho a nahnem sa ku kufru. Luke si vzdychne a odíde z izby. Vytiahnem si len čierne legíny a fialovú flanelku. Prezlečiem sa a pomaly zídem dolu za ostatnými. Všetci už sedia v obývačke a do pozadia majú pusteného Toma a Jerryho.
"Dobré ráno!" pozdravím sa a natiahnem si kosti.
"Dobré! Raňajky máš na stole." usmeje sa Mikey a ja teda prejdem do kuchyne, kde na tanieri na mňa čakajú vafle. Zoberiem si tanier a vyskočím na kuchynskú linku. Nohy si položím na stoličku a pustím sa do raňajok. Je zvláštne ako sedím, ale je mi tak lepšie.
"Maya, ja som to tak nemyslel." vôjde Luke do kuchyne smutne.
"Pozri, Luke. Ide to aj inak." zamrmlem.
"A ako prosím ťa?"
"Mohol si prísť a strhnúť zo mňa perinu?" navrhnem a Luke sa poškrabe na zátylku. Asi mu nejak doplo, že to naozaj mohol urobiť takto.
"Ou. Prepáč." povie ešte raz a pozrie na mňa s tými svojimi veľkými nezábudkovými očami, čím mi začnú poletovať motýliky nie len v bruchu, ale aj okolo srdca.
"Neznášam ťa." vzdychnem si a on sa zatvári ešte zničenejšie.
"Prečo?"
"Lebo ma nenecháš, aby som sa na teba chvíľu hnevala. Dokelu aj s tými tvojimi kukadlami." zakľajem a zoskočím z linky na zem. Tanier iba položím do drezu. Umyjem ho neskôr. Luke ma zozadu objíme.
"Ľúbim ťa." pošepká mi. Opriem si hlavu o jeho rameno.
"Ja viem." poviem a zasmejem sa.
"Aj ja teba." poviem a za ruku ho potiahnem do obývačky.
"Pripravení na výcvik?" spýta sa Calum a všetci, ktorých sa to týka sa zamračia.
"Choďte sa pripraviť!" zavelí Michael a sám odíde. Fakt ani chvíľu pokoja? Vzdychnem si a spoločne s Lukeom sa znovu presunieme hore. On ale ide až do podkrovia spoločne s Ashom. Vytiahnem baťoh a z neho svoje bežecké oblečenie. Ešte, že som ho v tej rýchlosti zobrala.
"Uhm, požičiaš mi niečo?" spýta sa Jenna. Prikývnem, ale Maggie ma predbehne.
"Nechaj tak, Maya! Ja tu mám viac vecí. Poď!" kývne na Jennu. Podá jej tričko Santa Cruz, čo by som si ja osobne na cvičenie nezobrala, ale prosím. Potom jej dá trištvrťáky s modrým pruhom. Prezlečieme sa a vlasy si stiahneme do copov. Maggie zo svojimi dlhými vlasmi si ho spletie ešte do vrkoča. Na chodbe sa stretneme s pripravenými chalanmi, tak následujeme Maggie, lebo ja ani neviem, kde mierime. Prejdeme okolo Jebovej pracovne a on aj s Calom sú usadení za počítačom.
YOU ARE READING
Witness Protection Program
FanfictionVždy to začína rovnako. Na začiatku si žijete svoj život, máte rodinu, priateľov a nejakú tu popularitu, biely domček na predmestí s muškátmi na oknách. A potom sa ocitnete v zlom čase a na zlom mieste. V takom prípade sa ocitnete s novou identitou...