Ragehornský dedič (Férska sága)

14.

„Elmyra!" zakričala som a rozbehla sa jej smerom. Netušila som, že tu jej večne veselú tvár uvidím s tak ustaraným pohľadom. Musela som si priznať, že mi tých pár dní chýbala jej otravná spoločnosť. Keď ma uzrela okamžite ku mne vykročila, ale niečo ma zastavilo. Mohutné ruky obra ma zodvihli zo zeme a viedli ku schodom. „ Nie! Okamžite ma pusti!" začala som sa brániť. „Elmyra!" V tom sa rastlina z vedľajšieho kvetináča ležiaceho vedľa prvého schodu zväčšila päť násobne a začala sa obtáčať okolo obrovej nohy. Zem! Jej mocou bola zem. Neuveriteľne krásny dar a ja som prvýkrát ďakovala za jej prítomnosť. Dobehla ku mne a vytrhla ma mu z rúk svalovca so štipľavými slovami na jazyku. „Už nikdy sa jej nedotýkaj tými svojimi prackami. Rozumieš?" dodala. Obor nestihol zareagovať, pretože skôr ako niečo spravil už pri mne a Elmyre stál ďalší člen Orymovho panstva a viedol ma ku bielym dverám. Toho si pamätám. Myslím, že sa volal Rius. Každý večer stál pri mojich dverách ako prevencia keby som sa pokúsila o nejakú hlúposť . Vošli sme do dverí. Objavili sme sa medzi hádkou dvoch pánov. Jeden so smaragdovými očami ako drahokam a druhý so sivými ako divoká búrka.

„Siora." pristúpil ku mne Orym. „Vďaka Bohom si v poriadku." Objal ma svojimi veľkými pažami a ja som v pozadí počula ako Theodos zavrčal. Môj prvý kontakt s Orymom. Nič som nepocítila. Žiadna mágia, žiadne hučanie hormónov iba príjemné objatie. „Som v poriadku naozaj. Theo mi zachránil život. Bez neho by som tu nestála." Obaja nadvihli obočie. Pravdepodobne som ho tak nemala nazvať. To bolo dokonca prvýkrát čo som mu tak povedala. „Takže už je to Theo." dodal podráždene. „Nemyslela som to tak. Prosím, ver mi."

Pohladkal ma po vlasoch a ja som sa už nedokázala ubrániť úsmevu. Dodržal svoje slovo, našiel ma a teraz môžeme spolu odísť do Downbrooku. Pozrela som sa mu ponad plece a uvidela som ako sa Theodos opiera o svoj mahagónový stôl s pohľadom, ktorý by bol schopný aj vraždiť. Svoje znechutenie sa nepokúsil ani zakryť. Orym upriamil svoj pohľad rovnakým smerom. „Prečo si ju nedoviedol za mnou keď si zistil ako sa veci majú?" s prísnym pohľadom sa postavil pán vetra predo mňa. „Vedel si, že podľa dohody mi patrí no aj tak si sa rozhodol konať opačne." Tu som musela zasiahnuť. Nemohla som ho nechať rozprávať o mne ako o majetku. „Ja ti, ale nepatrím."

„Samozrejme, že nie. I keď podľa dohody by sa dalo o tom polemizovať. Jednoducho nedokážem pochopiť, prečo si sa za mnou nevrátila. Keď ti pomohol, mala si sa vrátiť." začalo sa to obracať proti mne.

Obaja féry upriamili pohľad na mňa a ja som cítila ten tlak až v žalúdku. Netuším čo mám robiť. Nechcem byť niekoho majetok. Jediné čo chcem je sa dostať bezpečne do Downbrooku. Urobila som, čo som si myslela, že bude najrozumnejšie. „Ja viem. Prepáč. Tisíckrát prepáč. Nemala som sa k tebe tak chovať a podozrievať ťa zo všetkého. Dôležité je, že si ma našiel. Teraz môžeme spolu odísť zachrániť Cassiu do Downbrooku a všetko bude v poriadku." Theov pohľad vyletel ako šíp a zaboril sa mi priamo do hlavy. „Toto si celý ten čas plánovala? Zachrániť priateľku?"

„Do toho ťa nič." odsekol Orym a zaterasil Theodosovi pohľad na mňa. „Myslela si to úprimne?"

„Každé jedno slovo." odpovedala som, aj keď som vedela, že to nebola úplná pravda. Raz keď sa dozvedia o mne pravdu budem vo veľkom srabe.

„Siora ale zabúdaš na jednu vec, teda ak mám byť presný na dve veci." Zašveholil Theo víťazným tónom. A je to tu. O tomto sa mu zjavne ešte nestihol pochváliť kým som tu nebola. Nechcela som vidieť ten rozzúrený Orymov pohľad, keď sa dozvie o dlhoch. Odvrátila som sa od nich a podšila k oknu. Elmyra ma chytila za ruky a pritiahla k sebe. Bola som iba človek. Prečo sa o mňa tak báli. Predsa nemohli nič vedieť o ... zatlačila som tu myšlienku hlboko do seba. Po tom čo sa to pán vetra dozvedel sa postavil pred ďalšieho kurátora, ktorý mi priplával do života rýchlosťou blesku. Dlhšiu dobu na seba iba zízali. Mala som pocit, že sa už dorozumievajú telepatiou kým Orym neprehovoril. „To sa stane akurát tak cez moju mŕtvolu."