Ragehornský dedič (Férska sága)

45.

Nadišiel deň odchodu. V hlave mi hučala krv, ktorá sa snažila prekričať volanie zo strachu. Nie o seba, ale o všetkých ostatných, ktorí sa rozhodli ma nasledovať na tejto záchrannej výprave. Po dlhých rozhovoroch v Theodosovej pracovni sa dohodli na zostave, ktorá sa vydá do Downbrooku so mnou: Ren, Theodos, Niyana a Tarron. Farryn mal samozrejme námietky, ktoré som rýchlo zamietla pod koberec. Našťastie sa rozhodol moje rozhodnutie rešpektovať.

Už som zabudla na odchod z Theodosvoho panstva. Na posledné lúčenie s Cassiou, pretože som vedela, že je v bezpečí. Jediné na čo sa dokázala moja myseľ sústrediť boli prvé obrazy, ktoré som uzrela po prejdení portálom. Po takmer mesiaci putovania za Katarom som sa konečne ocitla na ostrove Downbrook. Vzduch páchol po síre a spustnutá červená krajina pripomínala mŕtve miesto duší o ktorých spievajú čarodejnice pri svojich putovaniach. Oblečená do ocele z mečov a dýk, ktoré som si ukryla po celom tele, som vykročila ako prvá. Ren sa podľa nášho plánu premenil na jastraba s tichým vetrom sa niesol ponad ostrov ukrytý v hustej mlhe oblakov. Theodos uprel pohľad na Tarrona bez jediného slova. Rozmýšľala som čo si tým tichým rozhovorom asi povedali. Poznali sa už veľmi dlho a jeden druhému rozumeli tak, ako ja nikdy nebudem. Katarovi posluhovači boli určite blízko a náš cieľ bolo ich zmiesť a odvrátiť na druhú stranu ostrova od Katarovej jaskyne. To mala za úlohu Niyana. V podobe vlčice sa vydala popri pobreží do tmavých húštin. Určite vedel, že sme prišli. No nevedel, kde presne sme. Nepotrebovala som aby ma niekto viedol, cítila som vo svojej hrudi malú jemnú nitku, ktorá upriamovala moje kroky priamo za ním. V sprievode dvoch féroch premenených na čierneho vlka a mohutného medveďa som vošla priamo do temného vstupu jaskyne, ktorá nás smerovala hlbšie do podzemia. V priebehu niekoľko dní sme tvrdo pracovali na jednotlivých krokoch nášho plánu, ktorý nás avšak nepripravil na to čo malo nasledovať. Niyana už určite odviedla pozornosť na druhú stranu ostrova, ale časť zlých férov ostávala neustále v podzemí, obzvlášť s prichádzajúcim sa splnom, ktorý sa mal vyhupnúť na oblohu za necelú hodinu. Obaja moji spoločníci stáli po mojom boku v strehu. Ak by niekde držali to nebohé dievča tesne pred obradom, bol by to určite žalár a presne tam sme mali namierené. Úzkymi chodbami sme sa potichu brodili blatom až kým sme nenaši náš cieľ. V momente po vstupe do Katarovho žalára sa obaja premenili späť do svojich férskych podôb. Nik tu však nebol. Ani v jednej cele som nenašla nijakú stopu po smrteľníčke, ktorej na tomto desivom mieste išlo o život.

„S týmto sme počítali, ak nie je tu..." prihovoril sa prachu a zhrdzaveným celiam Theodos. „je už prichystaná k obradu." dokončila som vetu za neho, „Ideme na plán B." V momente keď som tie slova vyslovila prikročil ku mne a pobozkal ma na čelo. Ešte aj na takomto nebezpečnom mieste som dokázala byť unesená vôňou jeho mágie. Bol tu so mnou, riskoval svoje bezpečie a aj svojich poddaných. Tarron nám dal pár sekúnd súkromia na rozlúčenie. „Čoskoro sa opäť uvidíme, dáme si jahodovú tortu a prejdeme sa na kopec o ktorom si mi rozprávala. Len sa za žiadnu cenu neotáčaj späť. Rozumieš?" Chytila som ho za ruku a pritisla si ju k svojmu lícu. Bola horúca. Nechcela som aby tam išiel bezo mňa, nemohla som na neho dozrieť a pomôcť mu. No bola to jeho jediná podmienka pod ktorou sme sa vypravili na toto bohmi prekliate miesto. Ak by dievča nebolo v žalári musím sa vrátiť s Tarronom späť do Vovalonu. Po ceste by sme dali signál Renovi, ktorý naviedol Niyanu za ním a spolu by sa pridali k Theodosvi v jaskyni. „Siora, prosím." jemným hlasom mi zašepkal do ucha a ja som sa cítila slabá. Rukami si ma pritisol k sebe a objal okolo pása. Nepáčila sa mi myšlienka, že ich tu nechávam keď to všetko bol môj plán. Pobozkala som ho na jemné pery akoby som sa mu jeho prosbu  snažila vyvrátiť. Nelúčime sa. Toto nie je koniec, ale začiatok. „Budem na teba čakať." S týmito slovami, ktoré som venovala kurátorovi z Vovalonu ma Tarron vytiahol z Theodosovho objatia a rukou tlačil náhlivo k východu. „Dávajte si pozor." prikázal pán ohňa svojmu vernému priateľovi hovoriac o nás oboch. Ten sa jemne uklonil a ďalej ma náhlil k východu. 

Ahojte dnes som sa vám rozhodla publikovať až dve časti, keďže viem ako ste nektorý čakali na pokračovanie dlhšie. Veľmi pomaličky, ale isto sa postupne posúvame ku záveru knihy. :)