Prebudila som sa ráno na zvuk rinčania zbraní. Mohlo byť tak 8 hodín ráno. Orym ležal v rovnakej polohe ako zaspal a ja som znovu začula pod oknom zbrane. Nazrela som dole a uvidela Theodosa trénovať s iným hnedovlasým férom. Obaja sa hýbali ako divoké zvery a zároveň ladne ako laň. Smrtiaca kombinácia. Prehodila som si cez seba biely župan a potichu som sa vytratila z izby. Bežala som po dlhých schodoch až kým som nenarazila na služobníctvo, ktoré upratovali črepy zo zeme. Kto mohol rozbiť takú nádheru? Všetky sklenené vázy zdobené zlatom, ktoré ešte včera zdobili schodisko teraz ležali na zemi ako črepiny. Spomalila som svoj krok a pridržiavala som si župan. Asi to bolo nevhodné, ale zakrýval všetko čo mal takže mi to bolo svojim spôsobom jedno. Dostala som sa na malinké námestie kde trénovali. Podišla som bližšie a sledovala ako hnedovlasý fér prudko zaútočil smerom na Theov krk, ten sa však ladne otočil a zrazil protivníka na zem dvoma pohybmi. Priložil mu meč na hruď a s veľkým samoľúbym úškrnom mu podal ruku. „Dnes to stálo za to." poznamenal neznámi muž.„To áno, ale mohol by si sa konečne naučiť, že prudký výpad je lepšie smerovať na nohy." Nedokázala som odtrhnúť oči. Fascinovala ma ich zručnosť s mečom. Samozrejme Valaery ma učil ako držať meč a používať ho, ale ich ladnosť s presnosťou bolo hotové umenie. „Naučíš ma to niekedy?" vyhŕkla som bez rozmýšľania. Obaja sa ku mne obrátili a ja som videla ako Theodosovi stuhla krv. Vytrhol okoloidúcej slúžke deku a rýchlo ku mne pribehol. Látku omotal okolo môjho tela a s prísnym pohľadom si ma celú poobzeral. „Čo to vystrájaš. Chceš aby ťa niekto takto uvidel?"
Potrebovala som sa obrániť. „Ako takto? Veď mám všetko zakryté. Moja cudnosť ostala bez poškvrny."
„Ženská ja ti dám takej cudnosti. Choď sa prezliecť." Uvedomila som si, že nemôžem. Všimol si moje zapochybovanie. „Stalo sa niečo?"
Zadrhol sa mi hlas a koktajúc som mu odpovedala. „Ono.. on je ešte u mňa v izbe.. Vieš nechcem sa prezliekať kým tam, tak nejak ešte spí." Rozšírili sa mu nozdry. V očiach som uvidela plamene žiarlivosti. Nemal na to najmenší dôvod, nie som jeho a on nie je môj. Zároveň po tom čo urobil Orymovi s jeho milou mu naozaj nemal čo vyčítať. „Chceš mi povedať, že on spal celú dobu u teba v izbe? Ak mi povieš, že spal ešte aj na posteli dorazím ho." Pribehol k nám druhý fér a pokúsil sa upokojiť svojho pána.
„Kamoš, upokoj sa. Nepotrebujeme ďalší rozbitý nábytok." Prehovoril k nemu a zároveň ho chytil za lakeť naznačujúc aby sa stiahol.
„Okamžite ma pusti Ren, inak za seba neručím." Obrátil sa ku mne. „Naozaj si sa s ním pelešila v mojom dome?" Tu trpkú nenávisť som pocítila až na samom dne môjho srdca. Ako si to mohol o mne myslieť? Uvedomila som si čo som spôsobila a úprimne som to ľutovala. „S nikým som sa nepelešila. Ani sa ma nedotkol. Iba tam spal. Nechceli sme byť ani jeden z nás sám." Vysvetľovala som pokojným hlasom, ale on pokojný rozhodne nebol. Keby sa Orym teraz objavil určite by ho zabil. Práve som sa chystala urobiť najhoršiu chybu, ale bolo treba to vysloviť. „Ako si dovoľuješ napomínať mňa alebo Oryma? Po tom čo si mu urobil má právo si vybrať koho chce." Napli sa mu svaly a videla som ako sa druhý fér pripravoval na najhoršie. Vložil meč do pošvy. „Stihol sa ti pochváliť ako vidím." Otočil sa ku priateľovi. „Ja toho smrada zabijem." Strčila som do Theodosa. Už som mala týchto jeho záchvatov dosť. „Čo si to povedal? Ako.." úder, "si dovoľuješ.." ďalší, „o ňom takto hovoriť." Jeho pevné telo sa nepohlo ani o centimeter. Iba tam celý rozžeravený stál a sledoval ma. „Ak mieniš takéto veci rozprávať nechoď s nami." Už sa opäť nedokázal ovládať. Toto som naozaj nepotrebovala. Hneď z rána ďalšia dráma s očarujúcim pánom ohňa. „Uvedomuješ si čo hovoríš? Nenechám ťa samú s ním. Nech ti povedal čokoľvek má to dve strany príbehu." obhajoval sa. „Spal si s ňou?" mlčal. Uštedrila som mu presnú ránu pod pás. „Odpovedz mi! Spal si s ňou?"
Nedokázal sa mi pozrieť do očí a jeho previnenie mu svietilo priamo na čele. „Áno." Netuším kde sa to vo mne bralo. Do tohto sporu ma nič nie je.
„Tak sa tu nemáme o čom baviť. Idem si pobaliť veci a môžeme vyraziť. Ak sa pokúsiš ešte raz ma obviniť z toho, že mám niečo s Orymom, vlastnoručne ti vytrhnem srdce aj s jazykom." bola to vyhrážka a on pochopil, že každé slovo som myslela vážne. „Nebudeš mu patriť. Nikdy." Vyhlásil a odišiel do západného krídla.
Prekvapená som zagánila na jeho priateľa. Poznáme sa krátko, ale zakaždým ma ten chlap vedel dohnať na pokraj šialenstva. Je to najfrustrujúcejší muž akého som stretla. „Vysvetlíš mi jeho správanie alebo ma necháš v nevedomosti?" otočila som sa k Renovi. Podala som mu ruku a usmiala sa na neho. Bol vysoký, ale nemohla som sa pri každom tak čudovať. Féry odjakživa boli vyšší ako ľudia. Bol pohľadní, ale krajšieho muža ako Theo som ešte nevidela. Niečo na ňom bolo. Ren (ako ho nazval predtým Theodos) bol vyzbrojený až po uši a ja som vedela, že je jedným z bojovníkov na tomto panstve. Ak toto všetko prežijem, možno by som ho presvedčila aby ma trénoval. Už nikdy by som sa nikoho nemusela báť. Čo to trepem. Oni by sa nikdy neznížili na to aby ma trénovali. Zmietla som zachmúrenú náladu do úzadia a pokúsila sa vyzerať vyrovnane. „Ahoj, ja som Siora." Zaťažko prijal moju ruku a pomaly sa predstavil. „Rennym. Pozri nech je Theo aký je o Orymovi hovoril pravdu. Každá minca má dve strany." Otočil sa kráčal preč. To nemohlo byť všetko. Vôbec mi neodpovedal. Nemohla som to nechať len tak. „Počkaj prosím!" vyhŕkla som. „Čo sa mu ráno stalo? Prečo rozbíjal nábytok?" Pootočil hlavu a potichu aby ho nik nezačul mi odpovedal. „Zobudil sa ráno so zlou náladou. To je všetko. Siora on trošku ťažšia povaha a keď mu niečo preletí popod nos, naozaj je ťažké udržať ho pod kontrolou." skončil a odkráčal. Nič mi neprezradil. Prečo by aj mal, bol to jeho priateľ. Ani jeden mi neveril natoľko aby mi povedali pravdu. Raz sa to aj tak všetko dozviem. Chce to iba trpezlivosť. Zistím ako to z neho dostať. Ubezpečovala som sa.
YOU ARE READING
Ragehornský dedič (Férska sága)
Fantasy„Je to náš rekord. Nabudúci týždeň..." počas vety ma vyrušil zvuk vychádzajúci spoza stromu. Tvárou v tvár som sa ocitla čiernemu vlkovi. Jeho prvá črta z mnohých, ktoré ma ohromili bola nadpriemerná veľkosť. Zuby trčiace mu z papule by ma vedeli ro...