Stál predo mnou fér s bledými sivými očami ako búrka. Jeho črty tváre boli nádherné, ale smrteľné. Oslovoval ma menom, ktoré nepoznám. Celé telo ma bolí. Za jeho ramenom som uzrela Tarrona, ktorý pracoval pre otca. Kráľa Eroana. Farryn pribehol k davu a sledoval ma. V mysli sa mi vynoril obraz rodičov, Kathriny, Farryna, vojakov na bielom hrade a zaltovlasého féra so smaragdovými očami. Presne ten stál vedľa Tarrona a upieral na mňa prosebný pohľad. Vykročila som k nemu keď ma za ruku vzal sivooký fér. V mysli sa mi vynoril obraz ako ležím na zemi mŕtva a on nad mojim telom ma pozoruje. Mágiou som ho odsotila pár metrov od seba. „Kto si myslíš, že si? Nedotýkaj sa ma!" hlava mi dunela, ale potrebovala som byť v strehu. To ma učil Farryn. Byť v strehu. Rozbehla som sa k priateľovi, ktorý ma od detstva chránil a tuho ho objala. Bolo to ako objatie otca a dcéry. Pevne si ma privinul a pohladkal po vlasoch. „Vitaj späť Thessalia." slzy nám obom zarosili oči a ja som sa cítila pri ňom ako doma. Sledovalo nás príliš mnoho tvári. „Čo si pamätáš?" Hlúpa otázka. Čo by som si nemala pamätať? Čím viac som sa nad tým zamýšľala, tým viac mi utekali súvislosti. Voda, nádvorie, oheň, mama, otec, zlatovlasý fér klope na dvere hradu, vojaci, Farryn krik. Hlava mi išla prasknúť od bolesti. Čo sa to deje? Mamin krik v lese. Striaslo ma.„Na teba, mamu, otca a Kathrinu. On tam bol tiež." prstom som ukázala na Tarrona, ktorý od šoku celý stuhol. Uvedomila som si koľko ľudí sa na mňa pozerá. Kráľ a kráľovná by neboli nadšení, že o mne vedia. „Musíme odísť, hneď. Je tu priveľa ľudí. Kde je kráľ a kráľovná? A Kathrina?" Vtedy som si uvedomila, že mi toho uchádza príliš veľa. Nič nedáva zmysel. „Thess, hviezdička oni sú..." Farryn sa nadýchol, aby pokračoval, ale fér so smaragdovými očami nás zastavil. „Porozprávame sa o tom v bezpečí. Môžete ísť ku mne na panstvo."
„Čo? Oni nikam nepôjdu. Doma je tu! Po mojom boku." zakričal sivooký fér.
„Netuší kto si. Nepozná ťa." Prikročil ku mne. „Farryn rozhodni ty. Teraz si jej rodič ty." Nechápala som ničomu čo sa práve odohrávalo. Stále som sa cítila slabo. Nitka v mojej hrudi ma ťahala, ale uzlík v jej strede to zastavil. Odtiaľ som už nič necítila. „Prepáč Theodos, ale teraz ju potrebujem v bezpečí a po tvojom boku bude zraniteľná. Prijímam tvoje pozvanie Orym." Farryn rozhodol. Sledovala som ako Fér s havraními vlasmi a plamienkami v očiach bojuje s vlastnou zúrivosťou. „Nesmiete mi ju odviesť. Tu bude v bezpečí viac ako kdekoľvek inde. Ona patrí ku mne!" Tu bol čas tie nezmysli zastaviť. „Neviem kto si a čo odo mňa chceš." nesmela som byť mäkká. V hlave sa mi ozval otcov hlas: „Raz budeš dospelá a tvoje slová budú mať váhu. Nech sú činy rovnako ostré ako jazyk." „Ver, že nepatrím nikomu. A ak sa ešte raz postavíš môjmu či Farrynovmu rozhodnutiu, zaplatíš za to." Vyhrážka sa vznášala medzi nami ako prísľub skutku, ktorý by som urobila ak by opäť prehovoril. Umrela som a on tam stál. Prijala som Farrynovu ruku a prešla na druhú stranu nádvoria. Plamienky v jeho očiach uhasínali a nemo nás sledoval. Bolo mi ho ľúto. Cítila som sa zle pri pohľade ako trpí, ale Farryn je moja rodina. Vie čo je pre mňa dobré. Muž menom Orym, ako ho nazval môj priateľ, vyčaroval portál a naznačil aby som ním prešla. Prijala som ponúkanú ruku o ktorú sa mi obtrel jemný závan vetra. Pred vstupom som zahliadla ako Farryn sa rozpráva s Tarronom a následne ma nasleduje do portálu. S posledným pohľadom pozerajúc do prázdnych ubolených sivých očí sa lúčim s niečím čo neviem pomenovať. Pocit trpkosti ma opúšťa a nahrádza ho bolesť. Vrátim sa sem a zistím čo sa stalo. Sľubujem.
„Siora, počkaj..." vykročil mojim smerom, ale ja som sa už preniesla do víchrom pobozkaného lesa. „Vitajte v Edgeforde vaše veličenstvo." držiac moju ruku ma Orym vyviedol na lúku s výhľadom na jeho panstvo. Nie je to správne, nie som doma.
✨Koniec prvej časti✨
(Pevne dúfam, že bude aj ďalšia)Ďakujem, že ste došli až na koniec. Veľa to pre mňa znamená.
❤️
Zároveň ďakujem za všetky nové komentáre, votes, pozretia, ohlasy na príbeh a čas, kotrý ste strávili pri čítaní. STE ÚŽASNÍ!❤️❤️
✨
YOU ARE READING
Ragehornský dedič (Férska sága)
Fantasy„Je to náš rekord. Nabudúci týždeň..." počas vety ma vyrušil zvuk vychádzajúci spoza stromu. Tvárou v tvár som sa ocitla čiernemu vlkovi. Jeho prvá črta z mnohých, ktoré ma ohromili bola nadpriemerná veľkosť. Zuby trčiace mu z papule by ma vedeli ro...