Ragehornský dedič (Férska sága)

23.

Myslela som, že ma dobehne hnedý kôň, ale to čo nasledovalo som vôbec neočakávala. Dvadsať metrov odo mňa sa objavil zlatý fénix a behom sekundy sa premenil do svojej férskej podoby. Prudko som zatiahla oťaže, ale dobrzdiť som nestihla. Našťastie sa bleskovo presunul a chytením žrebca za ohlávku ho zastavil.

„Prečo si mi to zatajila?" stále držal môjho koňa a prepaľoval ma prísnym pohľadom.

„Netuším, jednoducho som to nepovažovala za dôležité." nervózne som odvetila. Videla som ako sa hnevá.

„Šíp od toho hulváta sa ti nezdal dôležitý?" zreval na mňa ako by som tým šípom zasiahla priamo do hrude.

„Vedeli sme, že je to niekto od neho." ohradila som sa. Tentoraz som sa nemala v pláne tak ľahko stiahnuť.

„Ale toto to potvrdzuje." hodil smerom ku mne na zem hrot. „Nemám právo to vedieť?"

Tento chlap vedel kde ma zasiahnuť.

„Máš a povedala by som ti to." KLAMÁRKA. Opäť sa mi ozvalo svedomie. „Chcela som vyčkať kým sa niekde neutáboríme." Zoskočila som k nemu a pokúsila sa ho dotknúť. Uhol sa. Prekvapene som cúvla a okamžite oľutovala rozhodnutie dotknúť sa ho. Odvrátil odo mňa pohľad a odkráčal k svojmu koňovi, ktorý nás medzitým dobehol. Pohladkal ho medzi ušami, ale nenasadol naň.

„Môžeš odísť." povedala som rozhodným hlasom. Bola som pripravená ísť sama. Problém by bolo presné nasmerovanie, ale určite by som si poradila.

„Čo si to povedala?" otočil sa späť ku mne. Meč visiaci po jeho boku na hnedej tunike poplašil žrebca, ale on si to nevšímal. Vnímal iba mňa.

„Môžeš odísť, odtiaľto to zvládnem sama." zopakovala som. Potrebujem sa sústrediť na Cassiu a na plán ako prekabátiť Katara. Románik s nádherným férom nebolo na zozname a pokiaľ môj postreh bol správny, nemohla som to urobiť Elmyre.

„Neodídem. Pohádali sme sa, ale to neznamená, že vezmem svoje slovo späť. Dovediem ťa do Downbrooku a zachránime Cassiu." Urobil krok ku mne a ja som musela cúvnuť. Nechcela som jeho telo blízko môjho, pretože jeho prítomnosť odvádzala môj zdravý rozum od všetkého na čom záležalo. Pri našom dotyku som schopná zabudnúť na náš cieľ a to som nemohla teraz dovoliť.

„Neodstrkuj ma prosím." urobil ďalší krok.

„Pred chvíľou ti nevadilo uhnúť sa môjmu dotyku." Poznamenala som a vyskočila späť na koňa. Prudko sa nadýchol a odopol si meč, ktorý dopadol na tvrdú zem s rinčaním kovu o kov. Boli sme tam, uprostred lesa medzi stromami. Posledné dni to bol jediný výhľad, ktorý sa nám naskytol. Pomaličky sa hýbal mojim smerom. „Keby som sa ťa v ten moment dotkol, nedokázal by som myslieť na nič iné. Ako inak som ti mal vyjadriť svoj nesúhlas s tvojim konaním? A teraz keď sme si to vyjasnili chcem aby si pochopila. Že sa od teba nikam nechystám." Stáli sme tvárou v tvár, tak blízko, že som mohla nasávať jeho sviežu vôňu.

„Čo keď ti poviem, že chcem aby si odišiel?" usmiala som sa. V provokácií som bola naozaj dobrá. Zhodil ma na zem a priklincoval svojim telom rovnako ako v tú noc pri rieke. „Tak sa ťa pokúsim presvedčiť aby si zmenila názor." Vdýchol vôňu mojich vlasov a mňa to vzrušilo natoľko, že som sa k nemu pritlačila bližšie. Na stehne som pocítila jeho pripravené prirodzenie. Bolo načase sa mu zdôveriť ako som na tom s podobnou aktivitou. „Orym ja,..." nervozita stúpala, „ja...mal by si vedieť..."

„Čo?" zamumlal mu nadržaný do krku počas toho ako rukou začal blúdiť pod mojou tunikou.

„Ja som nikdy s nikým zatiaľ ...  nespala." bolo to von. Odtiahol sa. Celý zmätený sa ma spýtal: „Nikdy?"

„Nikdy." stručne som odpovedala. Prevrátil nás naopak a odrazu som sa objavila na ňom. Chytil ma za boky a mňa zaplavila horúčava. Nebolo to ako pri pokuse pobozkať Theodosa, ale dosť na to aby som sa červenala. Nohami som mu obopínala brucho a keď sa pokúsil sadnúť aby ma pobozkal, kolenom som ho uzemnila. Zhrdla sa mu vydralo zavrčanie. Musíme prestať a to okamžite. Nech som akokoľvek túžila po telesnom kontakte s ním, nemohla som sa ho viac dotýkať kým sa neporozprávame o Elmyre. Ona nebola iba jeho priateľka. Posunula som sa nižšie po jeho tele a to ho vyprovokovalo do nepríčetná. Rukami mi odstrčil kolená a preložil nás do pôvodnej polohy. Pery mi priložil ku krku a ja som cítila medzi stehnami rozkoš. Na každý jeho pohyb som reagovala stonmi. Páčilo sa mu to rovnako ako mne. „Musíme... musíme prestať." vydýchla som.

„Siora nemusíme robiť nič až za hranicu pokiaľ nechceš, ale dovoľ mi ukázať ti aj iný spôsob ako dosiahnuť slasť." V tom momente som zabudla na Elmyru, Theodosa a všetkých naokolo. Vedela som, že sa za toto budem v budúcnosti nenávidieť.

Rukami mi prešiel pod košeľu a našiel moje bradavky. Pri tom kontakte automaticky zavzdychal a ja som sa odhodlala pozrieť na neodolateľne krásneho muža, ktorý sa mi dobíjal pod tuniku. Rozšnurovala som si viazanie a otvorila sa mu ako som len mohla. Pohľadom kĺzal z mojej tváre na moju hruď, brucho a znova späť. „Tušíš aká si krásna?" spýtal sa ma. Jeho slová som okamžite vypustila a vnímala iba jeho dotyky. Ústami mi prešiel ku krku a jednu ruku mi vrazil pod nohavice medzi nohy. Takmer som od rozkoše vybuchla.  Musel mať v živote veľa partneriek, pretože každým pohybom mi dával najavo, že presne vedel čo robí. Na počudovanie mi to bolo úplne jedno. Prstami mi začal krúžiť na citlivom bode a jazykom mi preskúmaval všetky jamky na krku. Cítila som ako sa približujem k vrcholu. „Prosím, Orym." prosíkala som, „Pokračuj."

„Toto sa ti páči?" moje hlasné zavrčanie mu bolo prijateľné potvrdenie. Pritlačil prsty ešte silnejšie a pohyb zintenzívnel. Od krku sa presunul k mojim ústam a ja som do pár sekúnd vybuchla. Ochabli mi svaly a v jeho náruči som upadala do mdloby.

„Chceš mi povedať, že o toto som celé roky prichádzala?" nedokázala som si odpustiť túto poznámku. Odhrnul mi spotené vlasy z tváre a pobozkal ma na nos. „Toto a ešte omnoho viac. Zaslúžiš si svoje poprvé v poriadnej posteli a nie v lese na zemi, takže si radšej počkáme. Čo ty na to?" nemohla som nič viac ako len súhlasiť.

Keď som konečne precitla, poobzerala som sa okolo seba. „Ehm, nemali sme náhodou utekať od toho miesta?"

Pomaličky ma postavil na nohy a pridržiaval za ochabnutú ruku. „Je najvyšší čas odísť." Bez akýchkoľvek zbytočných slov si priviazal môjho žrebca k svojmu a mňa si vyložil k sebe do sedla. Jednou rukou viedol kone a druhou ma neustále pridržiaval. Chcelo sa mi neskutočne spať. Oči mi klipkali a od toľkého vypätia svalom som bola rada, že sa vôbec dokážem udržať. „Kľudne si pospi kráska. Budem ťa držať." Viac som nepotrebovala. Do pár sekúnd som vytuhla ako poleno.