Ragehornský dedič (Férska sága)

34.

Postavila som sa na nohy a oprášila si nohavice celé mokré od snehu. Muselo byť už dosť hodín a ja by som potrebovala jeden horúci čaj. Kráčala som hodnú chvíľu smerom späť k hradu Vamar a keď som už bola dosť blízko, zahliadla som jeho postavu  v jednom z vysokých okien na najvrchnejšom poschodí. Naozaj som sa chcela na neho hnevať, chcela som cítiť tu čistú nenávisť, ale nemohla som. Keď som bola pri ňom mala som chuť na neho kričať a zároveň ho pobozkať, ale po väčšine času prevládal ten krik keďže za to jeho chovanie si nič iné nezaslúžil. Čo by sa asi dialo keby v to ráno neodišiel, keby som ho mala celé dni pri sebe.

Kým som stihla pootvoriť hlavné dvere, pristúpil ku mne sivý vlk a zatarasil mi cestu dnu. Za necelú sekundu sa predo mnou objavila Niyana v celej svojej kráse s dýkou v ruke. Pohrávala sa s ňou medzi prstami a pomaly ma obchádzala. „Tak ako dievčatko? Páči sa ti tu?" podľa tónu som vycítila, že sa ma snaží vyprovokovať a pomaličky mi začalo dochádzať prečo. Ona bola jeho milenkou a ja jeho múzou na obrazoch. „Drž sa odo mňa ďalej." pritlačila som.

„Ale, ale. Čo hneď tak útočne. Iba som sa chcela spýtať človiečik." Pfff, že človiečik. Z ničoho nič sa vo mne objavil  obrovský hnev a závisť. V hlave mi blikala kontrolka „POZOR". Hodnú chvíľu mi trvalo kým som prišla na to, že v skutočnosti nejde o moje pocity, ale jej. Pokúsila som sa ju obísť bez odpovede na jej provokačné ihly, ktoré volala slová, ale samozrejme neúspešne. „Už sa niekam chystáš?"

„Idem navštíviť priateľku." odsekla som.

„Keď už o nej hovoríš, je naozaj zlatá, ale ty mi akosi naozaj nesedíš. Neviem čím to je. Možno tie vlasy, alebo tvoj priblblí ksicht, ešte sa rohodujem." nadýchla sa a hodila nožík k mojim nohám. „Máš problém vĺčik?" môj úškrn ju musel natankovať viac ako moja poznámka. Vrhla sa na mňa a pritlačila ma chrbtom o stenu hradu.  „Ako si ma to nazvala?"

Voľnou rukou som ju udrela do tváre a prešmykla za jej chrbát. Nôž už, avšak nebol na svojom predošlom mieste, ale na mojom krku, ktorý mi priložila spoza mňa. „Ešte raz ma udri a podrežem ti hrdlo." „Tak ma nabudúce netlač na tak studenú stenu." provokovala som ďalšieho féra, super. Čoskoro si to budem môcť zapísať ako svoju záľubu.  Tlak na mojom krku poľavil a ja som sa jej otočila tvárou v tvár. „Neviem čo máš proti mne a úprimne je mi to uprdele, ale ešte raz sa ku mne priblížiš s nožíkom v ruke a budem musieť urobiť to isté. V tvojom srdci bude mať rovnaký účinok ako v mojom." Spomenula som si na poznámku, ktorú som odkázala Theodosovi po Tarronovi  a stavila by som sa, že mu ju nepredal.

„Niyana vypadni." Vyštekol Theodos spoza dverí. „Ale, ale ja som len ..." habkala. „Nebudem to opakovať." Poslušne sklonila hlavu a pri odchode mi venovala ešte jeden provokačný pohľad. Ja som sa iba usmiala a mrkla jej smerom.

„Ak ju budeš takto ďalej provokovať, stavím sa, že sa dlhého života nedožiješ." pridržal mi dvere aby som mohla vojsť. Vstúpila som dnu a všimla si, že pri stenách si horia malinké ohníčky, ktoré osvecovali dostatok priestoru aby človek vedel kam ide. „Ak ma ospravedlníš, rada by som zašla za Cassiou kým pôjdem spať." otočila som sa mu chrbtom a dúfala, že ma nechá odísť. „Chcel som sa s tebou ešte porozprávať, ale ako vidím bude to musieť počkať."

„Budem ti vďačná." pokračovala som v ceste.

Samozrejme ma tento fér nemohol nehať na pokoji a sprevádzal ma ďalej. „Môžem aspoň jednu otázku?"

„Nepočká to do rána?" naozaj som nemala teraz náladu na jeho otázky. Po tom čo Niyana predviedla von som nemala chuť riešiť ešte aj jeho malichernosti. „Si s Orymom?" Čože? Ako hovorím samé malichernosti a záležitosti jeho ega. „Čo ťa do toho."