Ragehornský dedič (Férska sága)

41.

Nebudem plakať. Prikázala som samej sebe. Za jeden deň sa toho dialo na mňa priveľa a spracovať to dalo naozaj zabrať. „Vedela som, že nie si mŕtva po tom čo sa stalo."

prihovorila sa mi už ako 21 ročná. „Mrzí ma, že som na teba zabudla." snažila som sa byť úprimná. Hnedé vlasy jej padali do bledých očí a zakrývali  črty jej tváre. Mala na sebe jednoduché oblečenie čo mi prezradilo, že sa tu po celý čas túlala predovšetkým ako líška.

„Pochopila som to keď ste sem prišli." posadila sa na gauč a čakala kým sa k nej pridám. „Sledovala som ťa po celý čas odkedy ste sem dorazili a po tom čo si plakala v dedinke som myslela, že o všetkom vieš, ale keď si ma videla v mojej férskej podobe, nespoznala si ma."

Chytila som jej ruku na znak pochopenia. „Stále je to pre mňa nové. Spomienky sa mi vynárajú postupne, ale pamätám si na naše jazdy na koni a deň keď ťa tvoj otec vypýtal z výcviku aby sme mohli prežiť spoločný deň." venovala som jej malý úsmev. „Tak veľmi si mi chýbala priateľka." opäť ma tuho objala a tentokrát som jej náklonnosť opätovala. „Kde si celý ten čas vyrastala? Bola si s Farrynom?" vyhla sa môjmu pohľadu a svoj upriamila smerom do zeme. Niečo nebolo v poriadku a to ma znervózňovalo. „Thess neprišla som sem sa rozprávať o mne. Potrebujem aby si sa vrátila na hrad a ostala s pánom ohňa. Iba on ťa môže ochrániť."

„Teraz sa volám  Siora a o čom to rozprávaš? Kde si tie roky bola a čo ma s týmto Theodos?" pokúsila som sa ju rozhovoriť, ale márne. „Sleduje ťa a mňa taktiež. Už to, že som za tebou prišla je riskantné."

„Kathrina teraz ma už naozaj desíš." priznala som. Jej slová mi privolávali ďalšie otázniky. V mysli sa mi ozval jeho hlas: Myslím na teba.

Ako to urobil? Theodos prosím príď sem. Odpoveď sa sama od seba vpila z mojej hlavy do vnútra a stratila sa niekde v hĺbke. Premenila sa na líšku a odbehla ku pootvoreným dverám. „Kathrina počkaj prosím." vybehla som smerom von to chladnej noci. „Neodchádzaj!" líšky už však nikde nebolo. Ešte niekoľko minút som sa ju snažila pohľadom zachytiť v tme, ale keď sa nikde neukázala rozhodla som sa vrátiť dnu. Farryn pravdepodobne vôbec netušil, že je jeho dcéra tu a túla sa v okolí. Priložila som posledné drevo do krbu a sadla si pred neho sledujúc to žiarivé divadlo. Thess neprišla som sem sa rozprávať o mne. Potrebujem aby si sa vrátila na hrad a ostala s pánom ohňa. Iba on ťa môže ochrániť. Kathrina znela presne ako Cassia v mojom dávnejšom sne, taktiež ma posielala za kurátorom čo má ma chrániť, ale vtedy som si myslela, že hovorí o Orymovi. Postupne som strácala niť pochopenia pre tieto hádanky a dochádzala mi energia na ich rozlúštenie, ktoré bolo odo mňa čoraz viac vzdialené. Nech sa tu už dialo čokoľvek, pravda ma obchádzala z ďaleka. Uložila som sa do postele a kým som stihla zaspať do izby mi vošiel potichu ako dravec. „Dostal som tvoj odkaz." pritiahol si ma k sebe a ja som mu odrazu sedela na kolenách. „Bola tu Kathrina." moja odpoveď ho ani v najmenšom nezaskočila. „Cellica mi o tom povedala." Prekvapene som sa narovnala a pozrela mu priamo do očí. „Cellica tu bola tiež?"

Jemne ma pohladil po tvári a naznačil aby som si ľahla. Sedel tesne pri mne a držal moje ruky blízko svojho tela. Jeho prítomnosť ma naplnila nečakaným uvoľnením a vôňa vanilky pôsobila upokojujúco. „Nechal som ju strážiť neďaleko v lese." Ako inak. Čo som mohla čakať od kurátora z Vovalonu. „Kathrina mi povedala niečo čo ma znepokojilo. Vraj sa mám za tebou vrátiť na hrad lebo ma niekto sleduje a vraj už dosť riskovala keď za mnou prišla. Chcela som jej tak veľmi pomôcť, ale ona sa premenila a utiekla. Musíme ju nájsť a priviesť k nám." tlak sa mi dvíhal od strachu o ňu. Cítil to zo mňa a opäť ma pohladil, ale tentokrát po vlasoch. Chcela som ho pobozkať hneď v danom momente. „Pokiaľ od teba odišla musela mať na to dobrý dôvod. Samozrejme čo sa týka tej prvej záležitosti musím s ňou súhlasiť. Bol by som pokojnejší keby si mi bola teraz čo najviac na blízku."

„Kto ma sleduje?"

„Neviem, ale prídeme na to spoločne. Teraz si, ale musíš odpočinúť. Keď vidím tvoje kruhy pod oči vidím, že bolo toho na teba dnes priveľa." Spanikárila som keď sa ladným pohybom postavil a zamieril ku dverám izby. „Už odchádzaš?"

„Nechceš aby som odišiel?" pokrútila som hlavou. Bola pravda, že pokiaľ mám byť v jeho spoločnosti od dnes to nebude nič nepríjemného. Dovolila som si priznať svoje city a tie po ňom túžili.  „Tak potom neodídem. Skontrolujem Cellicu a zamknem dvere." ako povedal aj urobil. O pár minút si už vyzliekol plášť, vyzul topánky a pomaly si ľahol na druhú stranu postele. Bolo zvláštne ako mi to všetko prišlo správne- on po mojom boku v posteli. Neprišlo mi na tom nič divné alebo nesprávne. „Ako si mi poslal tú správu?"

„Rovnako ako ty mne."

pomrvila som sa na svojej strane a ľahla si na bok aby som mala dostatočný výhľad. Cez bočné okno k nám dopadali slabé mesačné lúče, ktoré stačili dostatočne aby som vedela rozoznať výraz jeho tváre. Bol smrtiaco krásny, ostré črty tváre, žiarivé sivé oči a lícne kosti by ohúrili hádam každú ženu so zdravým rozumom a tento muž mal záujem práve o mňa. Červeň sa mi nalievala do líc a motýliky mi v bruchu poletovali rýchlo a neprestajne. Ležal tu a díval sa na mňa s dravosťou v tvári. „Neviem ako som to urobila." bola to pravda. Samu som zaskočila, že to fungovalo. Rukou si ma jemne pritiahol a začal ma bozkávať na krku. Išlo o moje citlivé miesto, ktoré už po prvých dotykoch jeho pier vyvolalo  v mojom rozkroku vzrušenie. Pálenie postupne intenzívnelo a ja som si na neho rýchlo sadla obkročmo. Priklincovala som jeho mužné telo pod mojim a rozhodla som sa ho dráždiť aspoň z časti tak ako som si to celé dni predstavovala. Ruky, ktoré obopínali moje boky sa postupne presúvali popod tričko a chytali všetko na čo narazili. Pomalými pohybmi svojej panvy po jeho rozkroku som priviedla jeho už tak živé prirodzenie do strehu. Zúrivé vzrušenie sa mu premietalo v očiach a ja som ho čítala ako otvorenú knihu podanú mi na podnose. Nikdy som nechcela nikomu robiť podobné veci kým sa mi do cesty nepriplietol tento ohnivý zjav v podobe kurátora Vovalonu. Jedným pohybom ma zosadil z môjho piedestelu rozkoše a zaútočil priamym útokom na moje pery. Bozkávali sme sa čoraz náruživejšie a ja som chcela z neho cítiť viac na svojom tele. Ruky mi spočinuli v jeho vlasoch presne ako pri našom poslednom bozku v tomto dome. Odrazu sa avšak odtrhol odo mňa a prešiel mi palcom po spodnej pere. Dýchal veľmi sťažka a ja som rovnako ledva dokázala lapať dych. „Ešte nie je ten správny čas Thess." vzrušenie z jeho dotykov vo mne stále neopadalo, ale pochopila som, že nemá cenu sa s ním hádať. Ako dokázal len tak prestať? Musela som sa zmieriť s tým, že na dnešnú noc to stačilo. Nikdy som pri nikom necítila takúto silnú túžbu po telesnom kontakte a prítomnosti jeho tela v mojej posteli hneď vedľa mňa. „Ver mi, keby som mohol tak sa ma už teraz nezbavíš a tvoje oblečenie by ležalo roztrhané na zemi." pri tej myšlienke som si potichu povzdychla čo v ňom vyprovokovalo jasné zavrčanie. „Ale bude pre nás lepšie s tým chvíľu počkať." Bola som príliš frustrovaná z neuspokojenia mojich potrieb a unavená aby som s ním argumentovala, alebo sa hádala o mojom mene. Otočila som sa mu chrbtom na čo sa on na mňa prisal zozadu aj so svojim stále pripraveným kamošom a nohy sa nám vzájomne preplietli. Týmto mi vôbec nepomáhal upokojiť moje myšlienky a myslím, že to aj zároveň trochu chcel. V tomto objatí sme neskôr zaspali a celú noc sa ani nepohli.