Ragehornský dedič (Férska sága)

30.

Ku prieplavu nám to trvalo približne deň. Bez spánku, bez jedla, bez jedinej prestávky sme pokračovali vpred. Nechcela som rozmýšľať nad Tarronovými úmyslami. Ak povie Theodosovi pravdu, už nikdy sa tohto sveta nezbavím. Nikto na kom mi záleží nebude v bezpečí. Na druhej strane, kto by im veril taký nezmysel? Ragehornského dediča nik nevidel a pre všetkých je mŕtvy.

V diaľke som videla more. Orym mi prezradil, že sa volá Urienské more. Vraj po jeho dne cestujú morény z miesta na miesto a na ostrove lebiek, ktorý je vedľa Downbrooka žijú divoký venrikovia a burkoni. Našťastie som zatiaľ nemala skúsenosť ani s jednou z týchto bytostí.

„Čo urobíme keď tam dorazíme?" vyzvedala som. Čím viac sme sa blížili k moru, tým viac bol môj kôň nepokojnejší. Čo kôň, ja sama som mala hrču v hrdle ako som bola vystrašená. Odvahu dievča. Cassia ju v tú noc mala tiež. Táto myšlienka ma nútila sa vzchopiť. Zastavil svojho žrebca a vytiahol koženú nádobu s vodou z môjho postroja na koni. „Mali by nás čakať Elmyriny ľudia s loďou. Požiadal som ju o jednu posádku."

„Nechcela som ju do toho zaťahovať." Gestom som ho požiadala o vodu, na čo mi ju rýchlo podal. „Viem, ale inak sa nedalo. Ak by sme použili portál, mohli by zacítiť magický prach, ktorý by po nás ostal." Prvýkrát počujem o nejakých portáloch. Chcela som povyzvedať viac ak by sa odniekiaľ nevynoril šíp a neprestrelil môjmu koňovi hrdlo skrz na skrz. Nieee. Zrútili sme sa na zem a kým som stihla včas zareagovať, k zemi ma pritlačilo mŕtve telo bieleho žrebca. „Siorááá." rozbehol sa mi naproti. Kým sa však stihol priblížiť, už ho spacifikovali féry s červenými očami. Boli nechutný. Iný ako ostatný v tejto krajine. Ich pokožka bola sivá a mazľavá, až pripomínala smrť. Tmavá tunika im pridávala trošku na civilizovanosti, ale ja som ich aj tak vnímala skôr ako zvery. Zlý féry! Katar o nás musel vedieť počas našej celej cesty a my sme mu vpadli priamo do náručia. Toto sa nesmie takto skončiť. Ak by zajali Oryma za porušenie dohody, mohlo by to znamenať vojnu nie len pre férov, ale oslabila by sa tak ochrana aj ľudského sveta. To som nesmela pripustiť.

Postupne som si prestala cítiť nohy a pokúšala sa dostať spod koňa. Pristúpili ku mne ďalší Katarovi bojovníci a vytiahli ma opäť na nohy. Nestihla som sa ani nadýchnuť a už som mala putá na rukách a nohách. „Pustite ju." prikázal Orym. Každý ho však ignoroval až na jedného féra. Pravdepodobne ich veliteľ, pretože ako jedinému na krku visel prívesok s krvavým okom. „Čuš vtáčik. Ak sa nepokúsiš o nič hlúpe, necháme ťa žiť. A byť tebou nekričím tak hlasno. Nie je slušné rušiť pokoj mŕtvych." Jeho smiech mi vohnal mráz až do kostí. Keď som uvidela mŕtve telá pohodené na kope za jeho chrbtom, prišlo mi zle. Elmyriny ľudia boli dojedeného povraždení. „Ako... ako ste..." hlas sa mu postupne lámal. Určite niektorých z nich poznal. „Chceme len ju." ukázal veliteľ svojim slizkým prstom ku mne. „Keď odídeme môžeš svojich známych dôstojne pochovať." Druhý fér ma schmatol a ťahal preč. Nie je to spôsob akým som sa zrovna chcela dostať ku Cassii, ale už nemám na výber. Je to šanca aby Orym neporušil žiadny mier a živý sa vrátil do Edgefordu. Nemienila som spôsobiť viac problémov a z tohto dôvodu som sa prestala brániť. Orym vykročil ku mne, na čo ho fér s príveskom na krku sotil vzad. „Siora čo to robíš?" cítila som jeho bolesť v hlase. Najprv jeho priatelia a teraz ja. „Je to takto správne."

„To teda nie je!"

„Je! Žiadna dohoda sa neporušila. Budeš v bezpečí. Prosím nerob žiadnu hlúposť." nemala som mu čo viac povedať. Tak veľmi som chcela pokračovať v ceste s ním, mať ho po svojom boku, ale osud to zariadil takto. Zlý fér sa uchechtol na výjav priamo pred ním. „Obaja ste taký rozkošný." poznamenal sarkasticky. „Odvlečte ju." Všetko sa odrazu strhlo tak rýchlo. Počas toho ako ma vliekli na ich loď som videla ako kričiac moje meno sa prebojováva smerom ku mne. Strhol na nich obrovský vietor no kým ich všetkých pobil, už som sedela na lodi s ostatnými zlými férmi a mierila do Downbrooku. Prepáč mi Orym, že som sa vzdala, ale bude to takto lepšie. Ja si poradím a ty sa nezapletieš do žiadnej vzbury. Je to v poriadku. Nestihla som zakričať ani ďakujem, pretože už ma vliekli do podpalubia ku železným okovám, ktoré mi automaticky nasadili na ruky. Keď sa za nimi zavreli dvere obklopila ma iba tma.