Ragehornský dedič (Férska sága)

26.

Tarron

„Musela si ju zabiť?" zabručal som na Niyanu unaveným hlasom. Dva dni sme poriadne nespali, pretože bola nutná hliadka neustále okolo Siory a toho hlupáka Oryma. Stopovali ich traja škriatkova a on si to ani nevšimol. Keby si ich sivá vlčica nevšimla v čas, Theodos by nás všetkých popravil a pochoval vedľa nej. Bola človek, stále mi to nešlo do hlavy ako je niečo také možné. Mala len šestnásť a on cez 1500 rokov. A to nehovoriac o tom, že jej obrazy maľoval dávno predtým než sa narodila.

„Bola k ničomu. Stále len trepala tú svoju rozprávku dookola." odpľula si hneď vedľa už mŕtveho tela čarodejnice so zapichnutým šípom v chrbte. „Nehovor mi, že si tým jej slovám veril. Veď to ani nedávalo zmysel."

„Tak či onak, Daris by sa mal dozvedieť, že sme ju našli a čo sa stalo." určite bude besnieť, že ju Niyana zabila skôr ako sa s ňou porozprával. Stopoval tú čarodejnicu ihneď ako sa vrátil celý rozzúrený len deň po odchode. Ako prvá si to odniesla zbrojnica kde vypálil všetko do tla a roztopil všetky zbrane. Neskôr podpálil aj pár salónov a pracovňu. Ešte ten deň nás s Niyanou vyslal ich stopovať a podávať hlásenia zatiaľ čo on, nájde čarodejnicu, ktorá ušla tesne po ich odchode. Bolo to už niekoľko dní a myslím, že nik netušil, že túto strigu nájdeme tu. Jej slová som si postupne začal spisovať na papier, ktorý Niyana odovzdá Theodosovi. Odvedie ju jeden, ale jej srdce už bude navždy patriť druhému . Boli si predurčený niekým vyššie než je ich existencia. Krv sa s krvou spojí a koruna odhalí pravého dediča. Líška musí zomrieť aby hviezda opäť povstala. Kým jedna sa na prach obráti, druhá sa stane kráľovnou. Jej druh jej pomôže sa znovu stať tým kým bola predurčená. Ona ju však sleduje. Celý život bola sledovaná a teraz sa chyby zúčtujú. Ona jej ich zúčtuje.

„Počul si to?" pristúpila ku mne. Áno, počul som ten zvuk. Bolo to viac ako škrekot než normálny zvuk. Do ruky som jej strčil zavinutý papier s mojim podpisom. Okamžite pochopila aký je rozkaz. Vytrhla mi papier z ruky a vložila si do postrannej kapsy. Všetci sme vedeli, že túto misiu nenávidela. JU nenávidela. Netuším za čo viac, že je človek, alebo, že od kedy sa objavila Siora ju Theodos doslova ignoruje. Raz sa to predsa musela stať. „Nemôžeš mu to ísť zaniesť ty? Ja by som zatiaľ na nich počkala na tejto strane lesa kým by si sa vrátil." pokúsila sa o vyjednávanie. Zavrel som dvere chyže kde bolo čarodejnica s nádejou, že nik a nič neucíti smrad mŕtvoly najbližšie dni. Tušila, že u mňa tento návrh neprejde. „Obaja vieme čo by si urobila. Pri prvej príležitosti by si ju nechala zomrieť." sám som tomu chcel neveriť, ale bolo to tak.

„Ale prosím ťa, jasné že by som nič také neurobila. Rozkazy od Theodosa boli jasné." Rozkaz bol udržať ju na žive, v akom stave už nešpecifikoval a od toho by sa určite odrazila jej výhovorka ak by sa Siora našla s pár nepeknými jazvami na tele. Od prvého momentu kedy sa Theodos dozvedel o jej prítomnosti v našom svete ju preklínala. Čudujem sa, že poveril práve Niyanu na túto misiu.

Kým som stihol čokoľvek odpovedať už sa okolo mňa rozbehla v podobe sivého vlka do húštin lesa smerom späť do Vovalonu za svojim pánom. Bol čas sa vrátiť ku spiacim objektom sledovania.