Ragehornský dedič (Férska sága)

29.

Theodos

Hodil som spýtavý pohľad na priateľa, ktorý mi iba sklamane zatriasol hlavou. Nič. Po čarodejnici sa akoby zľahla zem. Vedel som, že ju musím nájsť za každú cenu. Siora sa vtedy niečo dozvedela a ja to potrebujem vedieť. Možno zistím od nej niečo viac o mojich snoch a ich významoch. Spomenul som si na obrazy v mojej izbe schované v stene. Na pár z nich tancovala, na iných zas jazdila na koni a v niektorých, som ju videl prikovanú k stene z oceľových želiez a krv jej tiekla z hlavy aj úst. Rýchlo som túto myšlienku zahnal preč. Z podobných snov som sa budil celý spotený a v kŕčoch. Ako mi môže byť zle z pohľadu na ňu v okovách? Nepoznám ju, je mi cudzia viac než cudzinec a predsa mám pocit, že ku mne patrí. Ak si začne nárokovať na ňu ten zmrd... potrebujem dôkaz. Dobre vedel o mojich snoch a to, že si ju nárokoval robil iba preto aby ma vytočil. Chce sa pomstiť za Sáru, ale to čo sa stalo nebola moja vina. Chcem tomu veriť. Toľko nezodpovedaných otázok a jediná osoba, ktorá vedela odpovede dokázala ujsť z mojej väznice bez nijakého povšimnutia. Nechápem ako sa jej to podarilo, ale teraz bola priorita ju nájsť a samozrejme čakať na správy od Tarrona a Niyany. Bol som rád, že sa rozhodli ísť za Katarom po vlastných, pretože za prvé – keby Siora s Orymom použili portál, ostal by po nich magický prach ako značka. Ľahko vystopovateľná. Zároveň som takto dostal čas na zistenie informácií skôr ako dôjdu ku Sorianskemu prieplavu. Za chrbtom som začul už známe fučanie. Kým som sa otočil k nej, stála za mnou vo svojej prirodzenej podobe. „Novinky?" pristúpil som k nej a vzal si jej nastrčený papier. „Pusa na uvítanú nebude?" Nemal som zrovna na ňu náladu a ani chuť. Už celé mesiace som ani len nepomyslel na to sa niekoho dotknúť a nie to ešte Niyany. Už na začiatku sme si vysvetlili, že išlo čisto o fyzickú potrebu. Nedokázal som ju, ani nikoho iného mať rád tak, aby som z nej urobil moju družku. Prekvapene som zahľadel na papier. „Čo to má znamenať?"

„To ti môj drahý odkazuje tá zatuchnutá čarodejnica."

„Som tvoj pán, nie drahý. Očakávam aj patričné oslovovanie, ale späť ku čarodejnici. Kde ste do všetkých pekiel na ňu narazili a hlavne kde je teraz?" Jej výraz mi prezradil takmer všetko. Schytil som ju za tuniku. „Vedela si, že ju potrebujem živú!" zahrmel som. Bola neuveriteľná. V tom momente k nám pribehol Ren aby skontroloval situáciu: „Všetko v poriadku."

„Nič nie je v poriadku. Táto osoba zabila čarodejnicu po ktorej celé dni pátrame." Rozzúrene som si prehrabol vlasy a všimol si nahnevaný pohľad Renyma na Niyanu. „Vypočuli sme ju. To čo povedala sme zaznamenali. Ani po niekoľko hodinovom mučení nič viac neprezradila. Bola by ti na nič." ohradila sa. Veľmi chabý pokus vlčica. „To ti nedalo právo ju zabiť. Potreboval som ju živú ty hlupaňa!" Pribehla aj Cellica, ale pre jej šťastie neprehovorila ani slovo, tak ako väčšinu času. „Čo sa dialo počas sledovania?" Na pár dychov mi porozprávala ako im pokračovala cesta. Už len pri zmienke jej mena som mal zimomriavky. To čo som jej povedal, ako sa choval. Nechal som mu ju ako na tanieri, ale nie nadlho. Nech už tie výjavy mali akýkoľvek význam prídem na to.

Až teraz som si uvedomil, že touto dobou by sa mali už priblížiť k prieplavu. Čas skontrolovať situáciu na vlastné oči. „Theodos!"cez portál na námestí sa zjavil Tarron. Prekvapene som pristúpil k svojmu bojovníkovi a dobrému priateľovi. „Čo tu do riti robíš? Mal si na nich dávať pozor." po chrbte mi prešiel mráz. „Stalo sa jej niečo?"

„Je v poriadku, ale musíme sa porozprávať." Prvýkrát po dlhej dobe som pocítil skutočný strach.

Vstúpili sme do mojej pracovne v sprievode Niyany a Rena. Cellica sa po ceste niekde stratila.

„Kým začneš mám jednu otázku. Prečo si ju nechal zabiť čarodejnicu?" spustil som bez čakania. Keď už ich tu mám oboch takto pokope musím vedieť niekoľko odpovedí. Strach v kostiach ma stále neopúšťal. Pozrel som sa na mlčiaceho Tarrona a po prvýkrát za dlhé roky som ho videl ustaraného a nervózneho.

 „Priateľu čo sa stalo?" prehovoril som vážnejším hlasom. Ak ma bude takto ďalej napínať asi vybuchnem. Pokiaľ sa jej niečo stalo... „Musíš ísť za ňou."

„Dôvod?" tváril som sa akoby som to práve nemal ani v pláne. Čo sa tam do horúcich pekiel stalo?

Mohutný bojovník predo mnou sa odrazu zmenšoval na veľkosť malého chlapca. Jeho nebojácnosť, ak to tak môžem nazvať sa odrazu nám strácala pred očami.

Prestúpil z nohy na nohu, to mal vo zvyku keď dlho premýšľal nad odpoveďou, porozhliadal sa na našu spoločnosť v miestnosti. „Teraz ti to nemôžem povedať, ale prosím Daris. Nesmie ísť do Downbrooku." čoraz menej som mu rozumel. „Musíme ju zastaviť."

„O čom to rozprávaš? Normálne mi to povedz, ak ide o Sioru musíš mi to povedať." začal som naliehať.

„Nemôžem. Zatiaľ." Zhlboka som sa nadýchol pretože hnev vo mne narastal rýchlosťou svetla. Pokiaľ ide o Tarrona, veril som mu. Ak usúdil, že ju musím zastaviť v jej ceste mal na to určite pádny dôvod.

„Je aspoň niečo čo mi môžeš povedať z tej hlúpej cesty?" zahlásil som sarkasticky. Nečakal som odpoveď a už vôbec nie takú. „Čo sa týka Oryma, snaží sa jej dostať pod kožu a to dosť intenzívne. Ak mi rozumieš." Teraz som už nedokázal svoj hnev zakryť. Záves pri ktorom som stál sa ponáral do plameňov. Pohľady mojich dvoch priateľov hovorili za všetko. Niyanu nepočítam, tá sa určite vo svojom vnútri tešila z toho, že mi ju Orym chce vziať. Nechcel som ich ľútosť a tak som urobil to čo sa aj očakávalo: „Začnite chystať všetko na cestu portálom. Máme prácičku."

Čo som si myslel? Že keď ho trošku podpálim dá jej pokoj? Nie! Na to je ten malý kretén až príliš ulízaný. Jaaaj ako by som ho ja najradšej zaškrtil za to, že sa jej odvážil len dotknúť, ale moja chyba. Mal som sa ovládať a nie hneď zutekať. Teraz je, ale na čase aby som si vzal späť to čo je moje. Stále neviem ako je to možné. V momente keď vypustila okolo seba mágiu som to pocítil jasne a zreteľne. Na moment ma to poriadne vystrašilo nakoľko je človek. Niečo také sa ešte nikdy v histórii našich rás nestalo. Človek a mágia? Človek a angire?  

Konečne niečo z pohľadu aj Theodosa, pána ohňa. :)