Ragehornský dedič (Férska sága)

43.

Ostávajú už len tri dni do splnu v ktorom sa chystá Katar obetovať jedno ľudské dievča pre svoju bohyňu. Po mojom divnom sne kedy som sa zranila sme s Theodosom prehodnotili ďalšie kroky. Bolo príjemné ho pre zmenu vidieť spolupracovať a nie hliadkovať okolo môjho zadku aby som nezašla ďaleko. Nebolo to, že by ma nikam nepúšťal, ale zakaždým mi musel byť na blízku aj keď si myslel, že o ňom neviem. Cítila som jeho prítomnosť len ako pocit, vedomie, že je tam. S Cassiou sme mali výčitky pre dievča, ktoré ju nahradilo v rituáli krvavého mesiaca a tak sa začalo plánovanie na jeho záchranu. Viacerým sa ten nápad riskovať pre smrteľné dievča nepozdával, ale keď som ich upozornila na fakt, že ja aj Cassia sme ľudia, nakoniec privolili.

„Pôjdem s vami." zahlásil chrapľavý hlas, ktorý vošiel do miestnosti v sprievode Farryna. Postupne som musela prijať fakt, že či chcem alebo nie, sú tu tiež a vyhýbať sa im donekonečna nejde. „Už máme plnú zostavu. Ak nás bude ešte viac budeme príliš nápadný." odvrkla som hore svalov, ktorá sa prirodzene postavila k mape na stole po mojom boku. Theodos jemne zavrčal pri pohľade na Tarrona stojaceho blízko mňa, ktorý automaticky odstúpil o niečo ďalej. Nedokázala som rozlúštiť ich správanie, ale v tomto momente na to nebol ani čas.

Tarron sa pozrel na svojho pána, ktorý pristúpil bližšie ku mne a ukázal na cestu ku dverám kde bez slova stál Farryn a sledoval nás.

„Môžem ísť namiesto Rena." nechcel sa nechať odbiť len tak jednoducho. S čím som tak trochu počítala od momentu kedy vstúpil do miestnosti.

„Rena ako jastraba pri tejto misii budeme potrebovať, Theodos a ja ideme samozrejme taktiež a Niyana je náš záložný plán."

„Nechaj ma ísť teda namiesto Niyany, ja budem váš záložný plán a dokážem vám pomôcť viac. Daris sám vieš, že je to tak." ďalej sledoval Theodosa ako by on o tom mohol rozhodnúť. „My tam ale nejdeme bojovať Tarron. Ideme zachrániť nevinné dievča, ktoré ste vy féry uniesli aby ste ho zavraždili pre potechu." uvedomujem si, že nebolo veľmi na mieste hovoriť o nich tak keď nenesli na tom vinu.

Pán ohňa opätoval Tarronovi pohľad akoby prebehla medzi nimi tichá konverzácia. Po krátkej chvíli otvoril dvere a odišiel smerom na chodbu kde čakal kým dokráčam za ním. „Čo to malo dnu znamenať?" vyštartovala som, pretože už som tušila čo o chvíľu nastane.

Theodos si prehrabol havranie vlasy ako vždy keď bol pod tlakom. Jeho sivé oči sledovali všetko iné len nie mňa a svaly na sánke jemne napínal. Ak sa ma pokúsi presvedčiť vziať Tarrona alebo nebodaj Farryna odchádzam. „Myslím, že by bolo rozumné ho vziať so se..." otočila som sa na päte a odkráčala späť do mojej izby. Po celú cestu som sa ani raz neobzrela za seba či kráča za mnou. Takto strácame drahocenný čas doťahovaním. Tarron ma zradil. Vzal mi moju budúcnosť a predhodil vlkom, ktorý ma už len tak nenechajú odtiaľto nakráčať späť k otcovi. Farryn sa zas síce potichu, ale nepriehľadne tváril ako moja garda. Neustále ma chcel strážiť aj napriek môjmu hnevu. Nie som žiadna princezná, ktorú treba držať v klietke. Ani jeden z nich ma nevidí ako Sioru, len ako Thessaliu, dcéru mŕtveho kráľa a ich priateľa. Tresla som dverami tak silno, že mi vypadli knihy z novej knižnice, ktorú mi sem pomohol Ren vyniesť. Meče, ktoré už boli tak dosť naostrené som začala čistiť a ostriť nanovo. Premietala som si v hlave náš plán a nedokázala som sa zbaviť pocitu, že Tarron by bol nápomocnejší než Niyana, ale prísť dole a povedať som to nemohla. Nie po tom všetkom. Kiežby som nikomu nič nehovorila a odišla tam sama.

Ahojte, po dlhšej odmlke je tu nová kratšia rozbehová časť. Neviem ako to pôjde s ďalšími keďže v škole je toho nad hlavu, ale pokúsim sa občas niekedy čosi popísať aby sme postupne mohli tento príbeh ukončiť. Príjemné čítanie :)