Ragehornský dedič (Férska sága)

39.

„Vyzerá to tak, že tvoja prosba o rozhovor sa konečne naplní." sadla som si na zaprášený gauč umiestnený chrbtom k oknu za ktorým ostatný postávali a čakali. Jedným pohybom zastrel závesy a privolal do krbu žiarivý oheň, z ktorého sálala príjemná horúčava. Jeho teplo som úprimne privítala keďže neviem ako dlho som tu spala v chlade na zemi po tom, čo mi oheň vyhasol.

„Vieš, že by som bol rád ak by to bolo za iných okolností." potiahol si stoličku z kuchyne a sadol si naproti mne.

Zízala som priamo na neho a on mi môj pohľad opätoval. Líca červené od horúčavy, ktorá v ňom určite bdela po menšej konfrontácií s Cassiou mu trochu zmäkčili črty už tak krásnej tváre. Čierne vlasy mal jemne strapaté od vetra a tmavomodrý postroj k nemu perfektne pasoval. Neodolateľný Theodos Daris Valjyre sa prišiel porozprávať so svojou mŕtvou princeznou.

„Čo ti povedali keď som odišla." niekde som začať predsa musela. Utrela som si zostatkové slzy, akoby mi to mohlo pridať na vážnosti a pomrvila sa na mieste od nervozity. Nech už tento rozhovor povedie kamkoľvek musím sa pokúsiť tomu čeliť.

Zhlboka sa nadýchol a pripravoval sa mi prezradiť v skratke to čo som už pravdepodobne vedela. „V prvom rade by si mala vedieť, že sa obaja chceli za tebou rozbehnúť, ale zastavil som ich. Videl som čo ti teraz spôsobuje ich prítomnosť a aj keď som mal chuť ísť za tebou aj ja, musel som najprv zistiť kto je Thessalia Allynthi Torren." To meno sa mi začalo hnusiť v momente keď ho Farryn, môj dávny priateľ a učiteľ, vyslovil nahlas pred všetkými. „Začali mi rozprávať príbeh o tom ako kráľovský potomok nezomrel hneď po narodení, ale niečo bolo zlé a oni sa rozhodli tvoju existenciu utajiť." Pamätala som si ako to „niečo zlé" rodičia nazývali búrkou, ktorá ešte len mala prísť. „Tri roky ťa držali v hrade a púšťali k tebe minimum služobníctva dokým... vás nenapadli. Od vtedy o tebe nik nevedel a Farryn si bol istý, že ťa zabili."

„Ako vidíš, žijem."

„Thess viem, že potrebuješ teraz čas to všetko spracovať, obzvlášť keď o tom vieme, ale prosím neodstrkuj ma od seba. Chcem ti pomôcť."

„Nevolaj ma Thess. Som Siora Quinmys. Dcéra Valaeryho a najlepšia priateľka budúcej panovníčky Pellbrouku, nič viac."

„Plánuješ sa tomu vyhýbať večne?" Zahrešila som. „Ten koho nazývajú svojou princeznou je dávno mŕtvy. Som človek, ak si si nevšimol a nemám ani svoju nesmrteľnosť. O pár rokov umriem, čo je pre vás vo vašich životoch akoby ubehlo len pár sekúnd."

Prehrabol si vlasy a ja som videla na jeho tvári opäť náznak menšej paniky. „Ty nezomrieš, jasné? Vyriešime to a budeš v poriadku. Keď som ťa odnášal z lode povedal som ti, že ti nik neublíži a to dodržím."

„Prečo to všetko robíš? Prečo si vôbec na tú loď po mňa prišiel. Ak je to iba kvôli tým snom musím ti povedať, že je to chabý a zlý dôvod." v momente keď som dohovorila sa postavil a zúrivo začal chodiť po celej izbe. Chcel mi niečo povedať, ale evidentne nevedel ako. „Tak to už vysyp Daris."

„Nie je to kvôli snom i keď priznávam bez nich by som ťa nenašiel. V deň keď som ťa prvýkrát uvidel som myslel, že ma zasiahol blesk a vrátil k tebe s niečím porušeným. Niečo čo už dokážeš spraviť iba ty, zaplniť prázdne miesto, ktoré som nevedel zaplniť celé storočia. Féra, ktorý ťa uniesol od Oryma som mal chuť mučiť celé hodiny za to, že si dovolil vôbec na teba zodvihnúť ruku, ale nemohol som pred tebou ukázať túto stránku. Bála by si sa ma a to som nechcel dosiahnuť, ale keď si sa nevrátila späť do Edgefordu za tým hlupákom a tí dvaja ťa chceli ... od zúrivosti som ich upálil. Myslím, že po mojom uhryznutí si to cítila tiež. To silné pálenie a búšenie v hrudníku." Vedela som presne o čom hovoril, pretože som to cítila v tom momente úplne rovnako. Nech by urobil čokoľvek nebála by som sa ho ani v najmenšom a Theodos mi to všetko videl na tvári a ešte viac. „Neskôr som sa snažil byť k tebe odmeraný pretože som chcel aby to čo vo mne rástlo aj rýchlo uhaslo. Videl som ako sa Orym na teba pozerá a čo bolo horšie ako si sa ty pozerala na neho. Ak by som ťa znenávidel bolo by to jednoduchšie, ale nedalo sa. Keď som hľadal čarodejnicu, jediné na čo som myslel bolo či sa ťa dotýkal, či sa pokúšal mi ukradnúť ťa a po tom čo mi Tarron potvrdil moje obavy som mal chuť tam nabehnúť a vziať ťa od neho čo najďalej, ale Tarron už vedel kto si a našou úlohou bolo prekaziť vašu cestu. Avšak kým sa tak stalo bola si spútaná na Katarovej lodi a to som nemohol dopustiť. Mysli si o mne, že som blázon, ale vidieť ťa tu v bezpečí bolo najväčšie uspokojenie." Netušila som čo mu na to povedať. Po celý ten čas sa choval arogantne, ale keď si to spätne vezmem boli tam aj veľké prvky ochrany. Vzhliadol mi do tváre a oči mal rozšírene od napätia, ktoré v miestnosti nastalo.

Bol čas povedať mu moju verziu príbehu a nevedela som ako presne začať. „Valaerymu ma dala moja matka v lese už ako ľudské dieťa. Ukryli ma do studne a neskôr sa tam po mňa vrátil. Vychoval ma a či sa vám to páči, alebo nie, nie je spôsob ako by ste to mohli zvrátiť. Popravde ani nechcem aby ste s tým čokoľvek robili. Ty a Orym ste ma neraz zachránili a ja vám za to obom ďakujem, ale keď ubehne spln vrátim sa do Pellbrouku s Cassiou a o tomto mieste už nechcem nikdy počuť."

„Ako to môžeš vysloviť po tom všetkom čo so ti povedal."

„Theodos ja ti nemám čo ponúknuť. Musím sa vrátiť k nemu. On ma potrebuje."

„Čo ak ti poviem, že aj my ťa potrebujeme. Ja ťa potrebujem." Srdce mi z jeho slov hlasno búchalo a krv pomaličky s jeho krokom tuhla. Kľakol si predo mňa a ruky si jemne položil na moje kolená aby nestratil rovnováhu. Kým som stihla čokoľvek povedať stretli sa nám pery a jeho pokožka hriala moju. Vzal moju tvár do dlaní a jemne si ma ťahal na zem k sebe mu do lona. Už som viac nedokázala odolávať pocitu, ktorý ma opantával zakaždým v jeho prítomnosti. Už pri jazierku som vedela, že ho chcem pobozkať a teraz tomu nebolo inak. Ruky som si zaborila do jeho havraních vlasov a náš bozk sa tým prehĺbil natoľko, že som okolo nás vytvorila ohnivú stenu, ktorá nás obklopila. Jemne zavrčal na znak súhlasu. Horúčava spaľovala moje vnútro a ja som cítila úľavu s každým jeho pohybom jazyka vo mne. Pomaličky náš bozk strácal na intenzite až sme sa od seba odtiahli. „Prosím neodstrkuj ma od seba." pritlačil si čelo o moje a ja som ho pohladila po horúcom líci. Nemala som v pláne aby sa toto všetko udialo, aby som sa zamilovala do tvrdohlavého a panovačného pána ohňa, ale stalo sa. V srdci mi rozhorel plamienok, ktorý po ďalšom našom bozku sa rozhorel a rozšíril svoje teplo aj do ostatných útrob môjho tela. S Orymom to bolo iné. Keď sa ma dotýkal cítila som iba tlak na pokožke a dotyk. Žiadna horúčava, žiadne búrenie mágie v mojej krvi a nijaké búšenie srdca. Asi to takto malo byť.

Chytil ma za ruku tesne predtým ako som sa stihla dotknúť kľučky na vchodových dverách. „Nepresvedčím ťa vrátiť sa spolu so mnou?" jemnými dotykmi mi hladkal prsty na rukách. Vzbudzovalo to vo mne vzrušenie a keby sme nestáli v chladnej chodbe určite by som sa opäť rozhorela. Padla som do toho príliš hlboko aby sa z toho dalo už vyliezť. Pokrútila som hlavou ako symbol môjho nesúhlasu.

„Prídem teda hneď ráno ťa skontrolovať." S týmito slovami vypochodoval von a ostatným oznámil, že som sa rozhodla dnes v noci ostať tu sama. Cassia sa niekoľkokrát ešte otočila späť k domčeku akoby zapochybovala o tom či je správne odísť.