Ragehornský dedič (Férska sága)

48.

Zvuky z jaskyne intenzívneli. Vedela som, že čoskoro sa dostane k nám. Podišla som k okraju kruhu aby som dovidela na Tarrona a ostatných.

„Siora! Si v poriadku?" Tarron sa pomaly postavil a otupeným pohľadom sa začal rozhliadať. Okamžite pochopil v akej situácii som sa ocitla a hnev na jeho tvári bol jasne čitateľný. „Nepokúšajte sa bleskov dotýkať, hneď som pri vás. Pomôž Renovi a Niyane sa prebudiť." Môj rozkaz splnil bez ďalších slov. Čarodejnica stojaca vedľa Katara čakala na ďalšie pokyny, no tie neprichádzali. Pán temnoty sa do seba zahĺbil a vyzeral akoby tam s nami ani nebol.

Zabi ju. Zabi ju sám. Rýchlo kým príde oheň a upáli ťa.

Ženský hlas pripomínajúci samotné peklo sa vznášal vo vzduchu medzi nami. Poznala som ten hlas. Snívalo sa mi o ňom v noc keď som sa sama zranila.

Katar po jej slovách sa postavil a podišiel ku kruhu. Kým som stihla pribehnúť ku Kathrine, vytiahol ju z kruhu a odhodil ku trónu. Zastavila ma až neviditeľná bariéra čarovného kruhu. „Čo s ňou ideš urobiť?! Neubližuj jej!" kričala som. Než som sa stačila opäť nadýchnuť z jaskyne vyleteli jasné plamene a za nimi sa vynoril Theodos celý od krvi s búrlivým ohňom v očiach, ktorý postupne roztápal všetkých vojakov, ktorí mu stáli v ceste. Je kurátor. Táto moc mu prináleží. Žil, bol tu a žil!

Bol čas sa dostať z tohto vezenia a bojovať. Zaklínadlo pretkané krvou som nemala možnosť prelomiť, na to ma už kedysi jedna z nich upozorňovala pri rozprávaní príbehov. Jednalo so o ich najsilnejšie zaklínadlá. Takže som ju potrebovala dostať do kruhu. Koreňmi, ktoré mi pred chvíľou predviedla Kathrina som zachytila nohu čarodejnice a vymrštila ju mojim smerom.

Theodos

Konečne sa mi podarilo zabiť jedovatú Braku, ktorá mi bránila vyjsť z jaskyne. Bola to stonožka a hadími zubami a na konci sa jej pohupoval jedovatý bodec. Keď som ju uvidel celý svet sa mi od hrôzy zastavil. Mala sa vrátiť do Vovalonu. Myslel som, že je v bezpečí. Pri pohľade na jej krvácajúce telo a modriny som mal chuť všetkých upáliť. Ren, Tarron a Niyana boli uväznený v klietke z niečoho čo pripomínalo blesky. Vidieť ich všetkých v tomto stave, vidieť JU takto, bolo to najhoršie čo mi moja myseľ dokázala ponúknuť. Hrôzy z mojich najtemnejších môr sa odrazu zhmotnili do skutočnosti. Vlasy zlepené blatom  mala prilepené na krku a v očiach, ktoré upriamovala priamo na mňa, sa jej lesky slzy. Naše duše rezonovali jedna o druhú. Cítil som jej bolesť rovnako ako ona dokázala vycítiť tú moju. Katar zaplatí za to že sa jej vôbec dotkol.

Siora

Cítila som ako jej zapraskali kosti pri dopade do kruhu. Nedala som jej najmenšiu šancu sa spamätať a dýku jej priložila na krk rovnako ako Katar priložil tú jeho na Kathrinin. „Odlož dýku, inak jej podrežem hrdlo priamo pred tebou a potom už nebudeš mať nikoho kto by ťa pred nami ochránil."

Opäť sa vo vzduchu niesol jeho smiech ako prísľub ničoty, ktorú sa chystal na nás vypustiť. „Mýliš sa, Thessalia. Kľudne ju zabi, nezáleží mi na nej, ani na nikom inom, okrem teba." posledné slovo zapriadol. „Spolu ovládneme všetko. Stačí ju iba zabiť." V okamihu som pocítila temnotu, ktorá sa mi ovinula okolo ruky a mojou dýkou podrezala čarodejnicu. Nedokázala som uveriť ako som to mohla urobiť. Pustila som nehybné telo na zem a zapotácala sa dozadu. Zachytili ma pevné ruky a pridržali aby som nespadla. Vôňa dreva, vanilky a lesa mi bola dobre známa. „Nepôjde s tebou nikam. Vieš, že to nikdy nedovolím a ak pustíš to dievča môžeme v pokoji odísť a zabudnúť na to, ako zabíjaš smrteľníčky, že si ohrozil dedičku zeme, ktorej TY nevládneš." prísnym hlasom sa snažil Katara presvedčiť o jeho vine voči korune a potrebe ustúpiť. „Je aj v tvojom záujme aby zomrela. Keď sa tak stane, bude opäť nesmrteľná. To je to čo chceš, však? Nikdy o ňu neprísť." Hruď sa mu prudko nadvihla a zahľadel sa na mňa. „Thedos nesmieme ju nechať zomrieť. Vieš, že to nie je správne. Nie takto." Dlhý pohľad napokon prerušil. Rozhodol sa. Postavil sa predo mňa a ja som vedela, že myslíme rovnako. Nájdeme iný spôsobom ako byť spolu. Kým pán ohňa udržiaval kontakt s Katarom, rozbehla som sa oslobodiť ostatných. Blesky ma pálili na rukách, ale postupne ich žiara slabla. Kľakla som si. „Ponáhľaj sa Siora." popohnala ma Niyana sledujúc svojho pána čeliť nebezpečenstvu. „Snažím sa." bolesť ustupuje, „Už to bude." Počas jedného dňa som sa dokázala naučiť absorbovať mágiu a pretvárať ju. Dokonca privolať živly bez toho aby som omdlela.

Klietka sa rozpadla a kým som sa stihla opäť postaviť na nohy, Theodosovi priatelia mu už bežali na pomoc. Postavili sme sa do jednej línie a čelili temnote, ktorá sa nás snažila  dostať na kolena.

„Pán môj, sme tu! Udržujte formáciu." zakričal známi ženský hlas ako vojnový veliteľ zoslaný z neba. Za našimi chrbtami sa otvoril portál, cez ktorý vybehla Celica a spolu s ňou aj vojaci z Vovalonu. Prišli brániť svojho pána. Prišli nám pomôcť. Spoločne sme obkľúčili Katara a ich mužov. Možno bol mocnejší, ale sme v prevahe. Oslabený zmôže menej. Theodos sa pozrel na svojich poddaných a náznakom naznačil aby odstúpili od stredu. Cítil zo mňa čo bude nasledovať. Nechal ma sa tomu postaviť. Po mojom boku ako ochranca.

Vykročila som z línie o pár krokov v pred. Vystrela som ruky a pripravovala sa na vytlačenie posledných plameňov, ktoré mi driemali v žilách.

„Vieš čo je vtipné Theodos, pán ohňa a kurátor Vovalonu? Aj tak o ňu prídeš. Spôsobom aký ani ty nebudeš môcť napraviť. Stačí sa iba dívať."

Odhodil dýku a chytil Kathrinu za krk. Zabi ju. Nezdržuj.  Pozerala som jej do očí a slzy mi stekali ako prúd vodopádu. Výraz jej tváre bol odrazu pokojný. Rovnaký mala v deň keď som ju po prvýkrát uvidela vojsť bránami bieleho hradu v ústrety novému priateľstvu. „Navždy budem s tebou, priateľka moja."

Zapraskali kosti a ja som zakvílila ako ešte nikdy v živote. „Nieeeeee." Svet utíchal s padajúcim telom na zem, ktoré som nasledovala aj ja. Padla som na kolená, ktoré sa zosypali ako domček z kariet za víchrice.

Prádzna.

Zlomená.

Mŕtva.

Viac som už nevnímala dianie okolo seba. Okolo mojej hlavy sa rinuli plamene ktorými sa snažil Theodos zabrániť Katarovi urobiť ďalší krok. Kým sa ho však stihli dotknúť vyparil sa. Taktiež zmizli aj jeho podriadení féri.

Theodos

Prišli nám na pomoc, ale príliš neskoro. Kathrinino telo bezvládne ležalo na zemi a Siora ho urputne držala a nechcela pustiť. Jej krik znel ako nárek bohov preklínajúcich smrť a život. Ako pieseň rinúca sa zo zúfalstva a bolesti všetkých utrápených osôb na svete. Všetko sa dialo príliš rýchlo. Príliš rýchlo aby som tomu mohol zabrániť. Z mláky krvi, ktorá sa trblietala uprostred krvavého kruhu sa začalo vynárať zlaté svetlo, ktoré vyrazilo priamo k nej. Nestihol som priskočiť v čas. Zasiahlo ju priamo do hrude. Zavrela oči a telo sa začalo vznášať pár metrov nad zemou. Pokúsil som sa k nej opäť dostať, rovnako tak Tarrin aj Celica, ale márne. Ostávalo nám iba pozerať sa na výjav, ktorému sme nemali ako zabrániť. Naše puto sa ohýbalo a ja som pocítil ostrú bolesť v hrudi. „Nevezmete mi ju. Je moja a ja som jej." prihováral som sa bohom, ktorý ako jediný mohli pochopiť bolesť, ktorú zažívam. Oni totižto vytvorili puto angire.

Z neba sa k nej vzniesla postava zahalená svetlom a niečo jej šepkala do ucha. Bola to hviezda Salia.