Ragehornský dedič (Férska sága)

46.

Každý môj krok bol sprevádzaný výčitkami, že som ho tam nechala. Fér, ktorý sa ku mne správal kruto aj nežne. Vedel vo mne rozbúriť more ohňa a nechať ho bezpečne vyplávať na povrch. Dokázal sa mi dostať do srdca a uhniezdiť sa tam akoby to bolo jeho miesto odjakživa. V hĺbke svojho tela som cítila pri každom pohľade na neho poskočenie mojej mágie, ktorá za ním bažila. Išiel so mnou zachrániť niekoho koho ani nepoznáme len preto aby mohol stáť po mojom boku. Zaslúži si viac. Vyšli sme z jaskyne rýchlejšie ako som si myslela. Opäť som ucítila silný, štipľavý zápach vychádzajúci z neďaleka. Ren si nás všimol a okamžite priletel k nám. Nikde som nevidela nijakého zlého féra, dokonca ani najmenšiu siluetu. Niečo tu nesedelo.

Tarron sa obzeral okolo seba. „Dievča nebolo v žalároch. Musíš privolať Niyanu a ísť za Theodosom." predával ďalej svoje rozkazy jastrabovi, ktorý hneď potom odletel. Hustá hmla, ktorá sa rozprestierala blízko jaskyne sa začala postupne strácať. Odokrývala výjav na ktorý som nebola pripravená ani v tých najdesivejších snoch. Stiahla som Tarrona na zem a ukázala na kamene ako tichý príkaz. Rýchlo sme sa presunuli z dohľadu okolia. „Nie sú dole." povedala som úsečne. „Ako to myslíš dievča?" prekvapene si ma prezrel ako by som sa nadýchala otrávených húb, ktoré mi spomínal ako jednu z Katarových špecialít proti votrelcom. Opatrne sa vyklonil a uvidel to pred čím som nás potrebovala schovať. „Vyčarujem portál, musíš odtiaľ to vypadnúť a to ihneď." pozrel sa mi priamo do očí. „Teraz už nemôžem odísť Tarron." Narovnal sa. „Ja sa ťa ale nepýtam, Siora. Mám príkaz ťa odtiaľto dostať. Hneď ako ťa prenesiem, vrátim sa im pomôcť." Po niekoľkých dňom ma oslovil mojim menom, avšak bola som rozhodnutá tu ostať a bojovať. Ani on, ani Theodos ma už nezastavia. Od chvíle ako som uvidela Kathrinu ležať pri Katarovvých nohách som bola rozhodnutá. „Ja neodídem." zdôraznila som každé slovo. Kým som však stihla ešte niečo dodať, prehovoril k nám chrapľavý hlas. Znel ako ozvena z pekla strašiaca ľudí až do samotných kostí. „Konečne si prišla. Vitaj hviezdička moja." Od prekvapenia som stuhla. Bojovník vedľa mňa sa rovnako prekvapene strhol a postavil blízko mňa. Ako mohol vedieť kto presne som? Ako mohol vedieť otcovu prezývku pre mňa? Prihrnuli sa k nám féri s čiernymi očami a bledozelenou pokožkou. V rukách sa im blýskala oceľ na čo sme obaja s Tarron vytiahli zbrane pripravené na obranu. Rýchlim pohľadom som zavadila o oblohu v nádeji, že uvidím prilietať Rena, no žiaden náznak po prítomnosti jastraba. Sme v tom sami. Ja a Tarron.

Oceľ narážala na oceľ a ja som sa snažila využiť každú radu, ktorú ma Niyana s Renom naučili. Blato okolo nás nám premáčalo čižmy. V momente som obmotala skupinu zlých férov v objatí mojich plameňov a spaľovala ich za zvuku ich kvílenia. Na Katarovej tvári som uzrela náznak úsmevu ako výsmech. „Nemáte šancu. Od začiatku som vás tu cítil." Pohľad na dobitú Kathrinu ležiacu pri jeho nohách a blonďavé dievča v okovách blízko nich ma rozzúril ešte viac. Nie je čas cúvnuť a ani ujsť. Pustila som sa do boja zúrivejšie. Ani na chvíľu som nezapochybovala, že sa k nám čoskoro pridajú ostatní. Bojovník, ktorý mi stál po boku neustále odvracal útoky nepriateľa svojim mohutným telom a dlhým mečom. Každý kto sa ku mne priblížil od chrbta alebo z boku postihol rovnaký koniec. Padol mŕtvy na zem a zaboril svoje telo do blata bez známky života. Sila nás však postupne opúšťala a Katarových stúpencov pribúdalo. Odkiaľ sa ich tu toľko vzalo? Odrazu všetko stíchlo. Okolo mojich rúk a nôh sa objavili blesky, ktoré ma spútali a zvalili na zem. Tarron omráčený padol na zem vedľa tiel, ktoré sme za sebou nechali. „Už mám toho dosť princeznička. Je čas na predstavenie." Z rúk sa Katarovi vyliala najčernejšia temnota, ktorá sa ťahavo načahovala za ňou. „Okamžite ju pusti!" Z neba sa zniesol Ren a dopadol blízko Tarrona s Nianou po svojom boku vo vlčej podobe. „Pozrime sa, komu sa uráčilo prísť. Ďalší idioti, ktorí si myslia, že sa mi môžu postaviť. Poviem ti niečo Ren. Mal si ostať aj so svojim prašivým pánom v diere odkiaľ ste prišli." Postavil a sa vymrštil blesky smerom kde stáli. Uväznil ich v pasci z bleskov ako zvery v klietke. Theodos!! On je ešte stále v jaskyni. Začala som sa metať na zemi a pokúsila sa striasť zo seba blesky, ktoré mi nedovolili hýbať sa. Nič sa nepodarilo. Bola to od začiatku pasca a všetko sa stalo iba kvôli mne.

Katar pomaličky zišiel zo svojho trónu, prekročil ležiacu Kathrinu a vykročil ku mne. Ostatní féri sa mu okamžite plietli z cesty a vytvorili priamu cestičku mojim smerom. „Tvoj otec sa ťa všemožne snažil predo mnou schovať, ale ako vidíš bolo to márne. Po všetkých tých rokoch sama si sa za mnou priplazila." Ďalší nechutný úškľabok na jeho tvári vo mne vzbudzoval nenávisť. Keď konečne pristúpil ku mne, schmatol ma za vlasy a odhodil o pár metrov bližšie k bledovlasému dievčaťu prikovanému k skale blízko tróna. „Poviem ti krátky príbeh." kým som sa stihla obrátiť jeho smerom začula som výkriky mojich priateľov ako bojujú v klietke z bleskov s temnotou, ktorá ich neúnavne napadá a tlačí na kolená kým nepadli rovnako ako Tarron na zem v bezvedomí. „Nepotrebujeme poslucháčov navyše. Teraz sme dôležitý my dvaja, Thessalia. Ty, ja a tá prašivá líška." NIE! Kathrina! Usmial sa na bosorku, ktorá k nemu pristúpila a na rozkaz, ktorý jej dal jediným pohľadom začala značiť na zem rôzne znaky. Odriekavala zaklínadla v jazyku, ktorú som doposiaľ nikdy nepočula. „Keď si sa narodila, dopočul som sa chýri o mocnom dieťati, ktoré ako jediné mohlo narušiť všetko o čo som sa snažil, ale náhle umrelo. To klamstvo som prekukol okamžite." prudko som sa nadýchla. Spomínala som na obraz mňa, mami a otca v takmer prázdnom hrade. „V prvom momente som ťa chcel zabiť. Kým som sa nedozvedel o prívetivejšej možnosti. Na to som sa, ale potreboval k tebe dostať. Tri roky moja snaha prelomiť obrany hlavného mesta boli neúspešne. Dokým neprišiel niekto kto ťa rovnako nenávidel a pomohol mi."

Krik férov šíriaci sa chodbami. Krv prelievajúca sa schodmi.

Čupol si ku a mne a chytil moju tvár do svojej dlane. Nechty mi zaryl do bledej tváre omotanej bleskami a perami sa mi priblížil k uchu. „My dvaja, dokážeme spolu veľké vecí. Ty a ja budeme môcť ovládnuť ako férsku tak aj ľudskú ríšu. Náš potomok bude vládnuť všetkému čoho sa dotkneme." Naplo ma na vracanie. Pochopila som čo myslel tou prívetivejšou možnosťou. Krv mi hučala v hlave od hnevu, mala som chuť ho od seba odsotiť. Nedovoliť mu sa ma dotýkať, ale čím viac som sa mykala, tým viac sa blesky sťahovali. Páčilo sa mu čo vidí. Môj vzdor sledoval s nadšením až kým sa nerozhodol zapojiť do predstavenia obe dievčatá, ktoré mal vo svojej moci. Spln už svietil na nás v celej svojej kráse. Bez jediného slova pristúpil k neznámej smrteľníčke a podrezal jej hrdlo. Mágia v mojom vnútri sa rozbúrila a to bola posledná kvapka. Svoje okovy z blesku som roztrhala a vrhla sa na Katara. Kým som sa k nemu dostala zastavila ma neviditeľná stena. Pochopila som, že to bolo dielo čarodejnice a jej zaklínadla, ktoré uvalila zem okolo mňa. „Si neuveriteľná. Počkaj čo dokážeš keď budeš opäť nesmrteľná férka." Jednotlivé skladačky mi začali do seba zapadať a po dlhej dobe som mala možnosť prehovoriť. „Ty odporný bastard. NIKDY ti nedovolím sa ma opäť dotknúť. Zabil si ju!" Padla som na kolená a sledovala ako z dievčaťa vypŕcha život. Slzy mi padali na líca a zúrivosť stúpala. „Odpusť mi, prosím odpusť mi." vzlykala som pomedzi chabé nádychy. „Nedokázala som ťa zachrániť." 

Tak čo, dáme si dnes aj ostatné záverečné kapitoly?