Presne pre ne sme

nemota

Niekedy nejde
nájsť slová,
akými život
vedel by byť
opísaný
a tak nezostáva nám
nič iné,
iba zostať bez nich,
zostať sami.

Bezvýznamný
pozorovateľ zmien,
zaklínadiel
a ich obmien,
odchádzajúcich nedieľ
som.

Sľúbená žitiu,
že v dobrom
aj v zlom
vyberať si ho budem ráno každé
a ak večer príde k vražde
šťastia, z toho, že
nohami napred ma neberú,
nech mi zoberú
aj zrnko piesku radosti,
aby spamätanie
nadobudlo právoplatnosti.

Nemá
v očakávaní,
čo ďalšie,
čo opísať nejde
sa udeje.

Nemám
víziu,
lebo
postávame mnohí
na pomedzí.

Svet sa nechce,
tak kto sa podvolí?

A že ak
nebude
ako
vždy súrne
o čom
dať sa písať,
potom

počet prísah
dá sa číslom
popísať,
no v tom
zhone násobkov,
sa dotkol
nás cit pre písmená.

Lebo príklad
na zaznamenanie
nezmizne
ako energia
nezaniknuteľná.
Ako ja.

Občas ticho,
občas slová
občas oligarchia,
občas sloboda.

To sú skutočné písmená.

Plné, kričiace očiam
chcite ma,
kým život má
zmysel pre humor
humor pre zmysel,
ako raz sám seba
dobre vymyslel.

(22:55)