Je to sloboda,
keď o polnoci
duši príde,
že splnila sa
dohoda
o prídel
lásky,
akú si dvaja
vedia odovzdať
a keď sa vzdialia,
uvedomujú si,
že nič lepšie sa im nemohlo stať.
Aké
krásne
je
keď
bolesť z konca pominie,
lebo život prizná,
bolo to pravdivé.
Čím krajšie to
vedelo byť,
tým ťažšie
bolo to opustiť.
Preto sa to strašným
stávalo,
aby nebránilo šťastným
v návaloch
ich túžby opustiť
nefunkčné.
A tak sme
opäť
cudzinci.
Ale iní
ako predtým
ako sme sa nepoznali,
lebo odkaz sme si odovzdali.
Je to sloboda,
keď o polnoci
duši príde,
že každý príbeh
končí,
keď jeden odíde
a druhý ho nechce späť.
A vtedy vieš,
že opustiť sa vzájomne
je liek.
Horký,
ale kvalitný
rešpekt.
Taký,
kedy už rozchody
nevedia bolieť,
lebo ak áno,
ich príčinu
by sme museli poprieť.
(0:37)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
