Liečenie
sa z lúčení,
lámanie sa
v celistvosti
zranení,
nemá cenu,
ak spokojný
je pocit,
že koncom namočený
počiatočný krik,
už nemá význam urýchliť.
Túžim prepáčiť
každej zákrute
na rovnej ceste
predurčenia,
aj také sú ukončenia.
Konce meráme
inými metrami
podľa zásluh,
aké nám dali.
Chcem,
aby iné konce vedeli,
že vážim si ich všetky
bez rozdielu.
Chcem,
aby sme vedeli,
že koniec
závisí od začiatku príbehu
a na to,
aby bol šťastný,
stačí
len úvod strašný.
A tak je to aj v básni.
(19:07)
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
