Tvoj
pohľad
by mal byť
zlatožltý,
nenáročný
na prípravu,
a predsa mám obavu,
že keď na
ohni dohorí
modrý plameň
nádeje,
z jantárovej
nápaditej farby,
bude už len
zhorknutý
nenápadný zádrhel.
Že budeš ako karamel
ty.
V úvode
nachylná
som na
cukor
a v čase,
keď účastník
ho prehltol
potrebujem bič,
aby nezostalo nič,
čo som ešte nechutnala,
čo som ešte neochutila
soľou
so mnou
strohou
formou
dobrotivou zlotou
farby zlatej,
že zhorkla nádej.
A tak lej,
nalievaj
a nechaj stiecť
do všetkých miest
a z každej cesty
z cesta našej viny
horký vydarený
mokrý obarený
olej
z cukru,
na svetle
je jantarový
a po tme
úchvatne vrelý
ako po mne ty.
Zapeklitý
bičom
a chtíčom
chcieť ma obdarovať,
no nemôžeš,
lebo budeš potrebovať
chybu varu,
cukor z prenájmu
odobratý
odomknutý
obohratý
zo zákruty zápestia
vytečený a vyliečený
v závere predmestia.
Len ja viem ako chutí
odvrátená strana
karamelu,
keď zlatá stráca nehu.
Len ty vieš ako
roztopiť
cukor
a pri príprave
nechať bičom
zničiť
a byť pri tom
ako si zabudol
variť na miernom
plameni.
Tam,
kde karamel pramení
sú ozveny
vriacej variácie
vertikálnej verifikácie,
či môže byť.
Môže byť ?
Necháme karamel
naschvál pripáliť?
Tak ako to máme
radi
na intenzívnom plameni
modrej a zlatej
kontrastnej partie
miešania,
čakania,
topenia
máčania.
Môj
pohľad
by mal byť
zhorknutý,
náročný
na prípravu,
a predsa mám zábavu,
že keď na
ohni dohorí
modrý plameň
nádeje,
z tmavej čiernej
nenápadnej farby,
bude už len
jantárový
nápadný karamel.
Pretože
ja
a ty
vo vari
sme vari
ten zádrhel.
(17:07)
DU LIEST GERADE
Presne pre ne sme
PoesiePoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
