Presne pre ne sme

botanická záhada

Ak by som bola
sukulentom
vo veľkom
klimatickom prostredí,
kde na lásku
a jej polievanie
sa neverí,
zvládli by sme presádzanie,
aj naše vytopenia
aj záplavy.

Ak by si bol
kaktusom,
taká aká som
neodrtrhnutá
by som nebola zbitá
bez dotykov,
zvládli by sme odtiahnutia,
rozostupy
a strmé pády našich vzlykov.

Keby sme boli
epifyty
naše činy
by sa dali odpustiť.
Jeden na druhom žiť
a nebyť parazit.
Tiahnuť sa za svetlom
spolužitia
by bolo krásne živoriť.

Na ničom inom nezáleží,
pokiaľ jeden
nie je rastlina
a druhý záhradník,
v takom prípade
jeden musí polievať
a druhý musí zhniť,
jeden musí strihať
a druhý sa musí skrátiť.

Jeden iba je
a druhý ho nechce prepáčiť,
chce využiť kvety
ako dôkazy
svojej starostlivosti,
no sukulent nechápe,
že do kochlíku
si zahradník zásadne nelahá,
lebo celá záhrada
je v jeho vlastnení
a tak nastáva
botanická záhada.

Kaktus
zahradníka nezmení,
iba popichá,
preto je láska zložitá,
keď jeden je človekom,
druhý rastlinou,
jeden je ľúbený
a druhý nechce byť pri tom.

Neverím sukulentom,
kaktusom alebo epifytom,
no ak ma budú milovať
chcem ich polievať,
chcem byť zahradníkom.

Každý by chcel byť,
no nik nechce pochopiť,
že bývame aj nútený
presádzať sa
skracovať sa
polievať sa
zvládať sa
a závadzať sa,
že sa neodstrihneme.

Že sa neodmilujeme
nazdávať sa.

Občas popletieme sa.
Nevieme kto kým je,
kto koho poleje
a kto polievaný,
skracovaný
milovaný trpí.

Nevie, kde má korene.

Problémom v láske je,
že všetci sme sukulenty
aj zahradníci,
nevieme presne kedy
nás druhý odhalí
a preto pomaly
polievame potenciál,
že raz rastlinám
razantne vysvetlíme,
že ľúbime
výhradne, keď môžeme rezať,
a neľúbime,
keď v nožniciach zahradníka
sa máme zmetať.

A kým presádzaný
a presádzať raz budeme,
veľa hliny obetujeme
a ešte viac
nožníc otupíme,
polievaním otupíme
sukulenty
a kaktusy
na kusy
pichliačov zbavené,
tie
odhalia korene
v botanickej záhade.

(22:51)