Vždy, keď
do môjho čaju
putuje med,
zaznamenám,
že bolí ma svet.
Ak by nebolel,
v ňom skorocel
by mohol mi ublížiť,
lebo by bol jediný
a vtedy
s radosťou žiť
je to najľahšie na svete.
Ak ma s čajom
nájdete
a lyžička
v ňom je daná,
verte, že snažím sa
byť nezranená.
Horkosť
ako jediná
možnosť
ako zažiť nepríjemné
v žití.
No ak zložitý
je už aj čaj,
je neprístupné
nechať jazyk v spolužití
bez sladkosti.
Viem,
že skormútenosti
cukor nepremení
na krásy nočných bdení.
Že čaj
neudá smer
a nezmení sny
na pohreby
všetkých mojích trápení.
Čo na tom záleží ?
Reparáty,
reparácie,
rekapitulácie
a rekreácie
nikdy nebudú spúšťačom
mojej kapitulácie.
Kým som,
a kým med do čaju putuje,
všetko nedoriešené
môže stále škrípať zubami,
no nechcem, aby bolesť sme rozmaznali.
Aby nadobudla
pocit,
že je jediná, na ktorej záleží
a aby čaju nanútila funkciu
rušič žiaľu,
ktorému náleží.
Vždy, keď
do môjho čaju
putuje med,
zaznamenám,
že bolí ma svet.
No neprestanem ho piť,
keď znovu dáva zmysel žiť.
Iba si jeho horkosť
neuvedomím,
pretože je jediným
opatrením
proti neváženiu
si
pozitívnych pričinení.
Rekreačne
rekapitulujem
pri čaji
reparácie
reparátov
bolesti.
Reparujem
preparáty
sladkej nevedomosti.
A v čase
dopitia čaju
rekreačnému žiaľu
ponúkam predĺženie pobytu
do kedy len bude chcieť,
lebo už nezapríčiňuje
moje rozhodnutie,
kedy si dám do čaju med.
(10:13)
ESTÁS LEYENDO
Presne pre ne sme
PoesíaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
