Substitúcia substancie
tvojej lásky
je uvedomením,
ktoré nedáva spávať
hoci odlúčením
v trvalom zväzku nenávratnosti
smerujeme
celí upálení
alebo vyhasnutí.
Ona je
novou
náhradníčkou
základov
vybudovaných pri
prvotnom pocite ľúbenia
a každá po nej
len hlúpa útecha
tvojho pobláznenia.
Lásky ťa zmenia,
vymenia súčiastky
vyhodia tie časti,
ktoré vložené boli do teba celé.
Zničia všetko nárazovo
a zabudnú, že človek nevie
ako repasovať samého seba
a preto so starými funkciami,
opustenými spomienkami
nechajú ťa v zabúdaní,
že pohľadom
dotykom
nohami
zubami
pohladným návykom
zostať nerepasovaný
navždy zachovávať bude
jej rysy
a ty ktorý nie si
otcom detí tvojej prvej lásky
musíš zvládnuť
uspokojenie sa s málom,
ktoré prišlo po nej.
A nosí priezvisko
chodí na ihrisko
muža iného
a ty dokážeš sebecky
lepiť náplasť,
keď ti zaťala do živého.
A náplasť vypije krv,
zabráni jej strate,
ale rýchlo sa odlepí,
rýchlo nie je potrebná
pri spáse.
Jazva zostáva,
ale náplasť nezanechá novú.
Preto prvotná skúsenosť
s tým mať rád
nemá konečnú
stanicu odlúčenia.
A všetci končíme
s tými, ktorý vyliečila,
ale jazvu nezamenia.
(18:35)
YOU ARE READING
Presne pre ne sme
PoetryPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
