Si v bezpečí,
to ti stačí.
A útulné
vnútro
tvojich
oponovaní
ruchu sveta
a neexistujúca diéta
tí dosvedčia,
že zmestia
sa ti
do zástery
mnohé pády
a rozpačité vzostupy,
kým zložitý
prestane byť
svet medziľudských
pretekov,
keď sa preriekol
stresový faktor
našich duší,
nenáhliť sa
za vodou v púšti,
keď dobre je nám známe,
že fatamorgány stretávame.
Si v bezpečí,
to ti stačí.
Aj keď
nemáš plecia,
o ktoré hlava
by plakať chcela
a nemáš chrbát
nazvyš,
kam by ruka
putovať celá
aj s nechtami
nechala by
trápenia
a
trápnosti za nami.
Si v bezpečí,
nechaj si svoje excesy.
Vybočuj z noriem,
potom ti poviem,
aké boli hranice,
aby sa pocit dotkol
tvojich medzier,
že neoplatí sa
prehrávať bez hier.
Výstredných premien
sa nasýť,
poburuj nahých
a preháňaj
všetky skazy
hore a dole,
lebo choré
je usporiadanie
pozemkov,
aké nám postavili v hlave
a domnievať sa, že práve
predpisy konvenčnosti
nie sú tie neprimeranosti,
ale to,
že ty chceš mať svoje radosti
rado.
Si v bezpečí,
nechaj si svoje excesy.
Keď už raz vybočíš,
nepozeraj na päty,
na prerušované vety
a ustavičné smädy
od pitia žiaľu,
máš iba malú
a pomalú
svoju podstatu.
Si to iba ty,
iba tu.
Nestačí?
Že dýchame si
do vlasov,
vymykáme
sa pátosom
a pred nosom
línie predvídateľnosti
vdychujeme z predstavivosti.
Nechajme si
bezpečie
bláznivých
bezmyšlienkových
beletrizovaných
proti svetu hnaných
hlúpych
haprujúcich
odhalujúcich
manierov
majestátneho
maznania sa
s pravdou.
Zabezpečme
si bezpečie
pomocou excesov
excelentnej
existencie
extrakciou
vykonaných zápasov
so strnulým
radom stresových faktorov
až po
dojemný príliv,
tichý výskyt
súkromných doktorov
a ich zásahov.
Si v bezpečí,
to ti nestačí?
Čia si,
keď s kým si,
kým sa z toho nezblázniš ?
Máš svoje excesy,
preto náležíš mi,
keď ležíš mi
v bezpečí.
Si nenapadná vzbura v ovzduší.
A
to
ti
stačí.
Čí si,
keď s kým si,
kým excesy tajíš?
Bezpečie si hájiš
bezodkladne,
preto mi patríš
dostatočne.
Sme stojaci prúd rebélie duší
prúdiaci v stoji nenásilne.
A to mi stačí,
kým to plynie.
(22:26)
VOCÊ ESTÁ LENDO
Presne pre ne sme
PoesiaPoézia zaobaluje život do pekných slov aj keď je plná nezmyslov. Pýta sa na slobodu, tomu, kto v šuflíku ju väzní, a predsa si ju nikto neprivlastní. Prídeme do istého bodu, kedy potrebujeme únik ako ona. A prichytení v noci čítame ten zlomok preží...
