Bezcitný

1.kapitola/Stredná škola

,,No tak Kate,musíš sa premôcť,to zvládneš,vstaň z tej postele a choď do škôly,"povedal mi akýsi hlas v hlave.
Prudko som otvorila oči a uvedomila si,že už je ráno a je čas vstávať.

Opatrne som sa postavila z postele a hneď sa pobrala do kúpeľne,kde som aj spravila rannú hygienu.
Zuby a tvár som umyla dokonalo,aby som nevyzerala v škole ako nejaká nevyspatá múmia.
Vlasy som si hneď potom, ako som si na seba obliekla obtiahnuté šaty na ramienka,rozčesala a zopla do drdola.
+ Som sa ešte namaľovala a to mi celé všetko trvalo asi necelú polhodinu.
Alebo možno aj polhodinu.

Nenávidím takéto dní.
Nenávidím to,že musím ísť na novú strednú školu,kde nikoho nepoznám.
Načo sme sa vôbec sťahovali?Načo nám to bolo dobré?
Mohla som ostať na svojej starej strednej škole,ale no nie,museli sme sa sťahovať a teraz idem na školu,kde nikoho nepoznám.
Fakt mám z toho "obrovskú radosť."
No môžem za to poďakovať mojím fakt "skvelým" rodičom.

Keď som sa konečne vybrala z izby a šla si spraviť ešte niečo pod zub,pretože som mala ešte chvíľu čas,tak som po ceste začula z rodičovskej akési zvuky.
No fuj,to teraz musia robiť?
No ignorovala som to,takže som sa v kľude pobrala do kuchyne,kde som si dala len jogurt,ktorý som rýchlo zjedla.
Občas mám takéto raňajky,keď sa ponáhľam alebo nemám na nič iné chuť.

Keď som si obula svoje tenisky,ktoré som už mala dlho,no vyzerali stále ako nové,pretože som sa o nich dôkladne starala,tak som sa pobrala z domu.
Cesta mi bude trvať asi takých 5 minút,takže to ešte v poho stíham a nemusím sa nikam ponáhľať.
Okrem toho dnes nebude vadiť,že prídem neskôr no nie?Ak teda nájdem triedu.

Po ceste som rozmýšľala nad tým,že aké to bude ak tam pôjdem.
Síce idem do 2 ročníka a som len prestúpila,no bojím sa,že tu budú ľudia ešte horší.
Bojím sa,že tu budú ľudia,ktorí sú tak strašne falošní,ako jedna osoba,ktorá má v minulosti zničila.
Ešte keď som bola na základnej v poslednom ročníku.
No nechcem na to veľmi spomínať,ale poviem len jednu vec,že od tej doby už žiadnemu chalanovi neverím....

Práve stojím pred bránou školy,ktorá je už otvorená a len som opatrne vstúpila.
V areáli školy,čiže na dvore školy už bolo kopec študentov,ktoré čakalo na svoje triedne učiteľky.
Ostatné ročníky sa asi najskôr pobrali do tried,kde ich čakala triedna učiteľka.
Opatrne som k nim podišla a chvíľu som váhala a mala z toho aj obavy,že som sem prišla,no budem dúfať,že všetko v pohode.

Hneď ako som sa k hlavným dverám školy,tak som narazila na riaditeľa.
Len sa na mňa milo usmial a vyzeral tak,že by chcel niečo povedať.
,,Dobrý deň,vy budete nová študentka však?",prehovoril a ja som len prikývla.
Predstavila som sa mu a on mne tiež,takže to aspoň nebolo trápne,že som sa predstavila len ja.
Potom mi oznámil,že má zavedie do triedy,no predtým mi dal ešte kľúče od skrinky,ktorú som mala hneď pri schodisku na ďalšie poschodie.

Keď som stála pred dverami triedy,tak som sa len zťažka nadýchla.
Bála som sa toho.
Mala som obavy.
Vo mne skrývalo toľko pocitov,že to neviem vyjadriť.
No zvládnem to,pretože už niesom malé decko.
Čoskoro budem mať 18 a myslím,že je na čase,aby som sa strachu postavila.

Potom sa somnou riaditeľ rozlúčil a oznámil,že do triedy už mám ísť sama.
Tak som súhlasila a opatrne siahla na kľučku dverí.
Dvere sa opatrne pootvorili a ja som vstúpila dnu.
Bola tam už celá trieda a tak isto už tam bola aj učiteľka.
Hneď sa na mňa usmiala,keď ma zbadala.
,,Tak vy budete naša nová žiačka?",prehovorila z úsmevom a ja som len prikývla.
Zastala som pri nej,pretože mi to aj naznačila a k tomu sa mi chcela ešte aj ona predstaviť.

Predstavila sa mi ako Helen Brownova s bola celkom milá.
Síce nevyzerala najmladšie,ale zas nebola stará.
No prišla mi dosť sympatická.
Potom som sa ja predstavila a pohľadom som prechádzala po triede.
Boli tam aj chlapci aj dievčatá a táto škola je gymnázium,takže je jasné,že tu chodia aj chlapci aj dievčatá.
Síce neviem ako som sa ja sem dostala,no som zvedavá,ako to tu bude prebiehať.

Prosím ma poslala si sadnúť do poslednej lavice,kde sedel nejaký chlapec.
Vôbec som mu nevidela do tváre,pretože mal na hlave kapucňu.
No vyzeral tak,ako keby mu bolo všetko ukradnuté.
Určite mal aj slúchadlá v ušiach a tak isto aj hľadel do mobilu.
Opatrne som si k nemu prisadla a v ten moment ho aj učiteľka napomenula,že to má odložiť a dať si dole kapucňu.
Na to si len povzdýchol a mobil hneď odložil.
No ak si mal dať dole kapucňu,tak chvíľu váhal,no v tú chvíľu ako si ju dal dole,ma skoro porazilo.
Neverím,že je to on.
Vôbec sa od posledného ročníka na základnej nezmenil,len vyzerá trochu mohutnejšie ako predtým,čo znamená,že začal cvičiť.

Pohľady sa nám okamžite stretli a ja som nevedela,že ako mám reagovať.
On ma chvíľu skúmal pohľadom,pretože ma asi hneď nespoznal,keďže som mala už prefarbené vlasy na tmavo hnedú.
Kedysi som bola blondína,no to sa zmenilo od tej doby,ako som ukončila základnú školu.
No po chvíli,keď ma konečne spoznal sa jeho úsmev roztiahol a uškrnul sa.
Pane bože,znova budem jeho spolužiačka?
Vôbec som ani netušila,že by bol on na tejto škole.

Rýchlo som pohľadom prechádzala po triede,že či by som nenašla nejaké voľné miesto,no očividne to bolo zbytočné,pretože každý mal spolusediaceho.

Nechcem pri ňom sedieť a zvlášť nechcem ho vidieť.
Nenávidím ho za to,ako mnou v poslednom ročníku vyjebal a teraz mám ešte pri ňom sedieť?
Tak to sa mýli.
Vyspal sa somnou len z ľútosti a páčilo sa mu,že som doňho zamilovaná a preto somnou chodil.
Alex Scott je len obyčajný sukničkár a manipulátor,ktorý nieje schopný milovať.
Myslím,že takí ľudia sa nemenia.....

Tak prichádzam z novým príbehom Bezcitný.
Dúfam,že sa vám prvá časť páčila a hore na obrázku si môžete všimnúť vzhľad Kate.
Snáď sa vám časť páčila💗😘.