Bezcitný

23kapitola/Halloween

Ak by som mala popísať presne,že to práve teraz cítim,tak by som to vysvetľovala príliš dlho.
Stojím v kostýme na párty a sledujem z diaľky Alexa.
Vyzerá tak,že sa dobre baví,aj keď poznám jeho výraz tváre a nevyzerá veľmi nadšene.

,,Tak choď za ním,"poštuchla do mňa Samantha a ja som si povzdychla a pozrela jej do očí.
,,Nechcem sa zbytočne strápniť pred jeho kamarátmi,veď budem vyzerať ako chúdera,"povedala som zamyslene,no pritom som vedela,že má bude ničiť myšlienka na to,že som s ním ani neprehovorila.
,,Tak to je jedno,pretože musíš spraviť krok,takže buď teraz alebo nikdy,"povedala vážne Samantha a ruku mi položila na rameno.

Musela som sa usmiať,pretože takto mi dodala aj psychickú podporu,takže som mala väčšiu odvahu a šla som teda za ním.
No po ceste som si aj všimla,že Luna sa začala baviť s nejakým fešákom a hneď som spoznala,že to bol chlapec z Alexovej partie.

Keď som k nemu podišla,tak chvíľu som rozmýšľala,že čo mu poviem,ale tak zo začiatku som sa len pozdravila.
Keď sa otočil,tak sa len pousmial.
,,Aj ja teba zdravím,"povedal pokojne,no ja som len preglgla a naozaj som cítila nejaké zvláštne pocity.
Ako keby mi celé telo brnelo.
,,Chcem sa porozprávať,"povedala vyrovnane a konečne mu pozrela do očí.

Tie zvláštne pocity som musela nachvíľu odložiť,pretože som to potrebovala brať vážne a myslím,že to takto bolo najlepšie.

,,No tak fajn,"povedal a potom niečo povedal kamarátom a tí odišli.
,,Tak rozprávajme sa,"povedal a pokojne sa usmial.
,,Chcela som ti povedať,že som sa už rozhodla,"začala som a on len nadvihol obočie.
Jeho oči má privádzali do rozpakov a ak mám byť úprimná,tak jeho oči má vždy privádzali do toho stavu.

,,Vážne?"
,,Áno a myslím,že dám šancu nášmu kamarástvu aj keď to bude ťažké vzhľadom k minulosti,ale pochopila som,že minulosť je minulosť a už to nezmením a nemôžem vedieť ako to dopadne,kým to neskúsim,"povedala som a po prvý krát som sa naňho skutočne a úprimne potom všetkom usmiala.
Úsmev mi opätoval.

,,Som vážne rád,že si to prijala,tak teda môžem ťa pozvať na drink?",spýtal sa a ja som si až teraz všimla,že je oblečený ako ja.
Obliekol sa ako upír.
,,Samozrejme,že môžeš,ale všimla som si až teraz,že obaja sme sa obliekli rovnako,ty ako upír a ja ako upírka,"podotkla som a on sa len zasmial.

,,Prepáč ja som si to nevšimol,pretože som bol zaujatý tebou a sledoval som len tvoju tvár."
Na to som len mávla rukou a obaja sme sa vybrali k stolu,kde dávali drink.
Bohužiaľ alkohol v tom nebol,ale punč sme si aspoň mohli dať.

Z diaľky som zahľadela Samanthu a Lunu ako má pozorovali,takže som sa len na nich mierne pousmiala a potom obe len žmurkli a prikývli,že sú rady,že som sa s ním skamarátila.
Hneď som sa obrátila k nemu a na to som si všimla,že si ma celú obzerá.
,,Si nádherná,"zašepkal a mne poskočilo srdce.
Na to som sa usmiala,no pokrutila som hlavou.
,,Ale nie,je to len kostým."
,,Ja nemyslím v tom kostýme,ale ty si nádherná."
Keď to dopovedal,tak mi skoro pohár z punčom vypadol,no našťastie som ho chytila v správnu chvíľu.

,,Aj ty vyzeráš v pohode,"podotkla som a na to sa len zasmial.
,,To preto,že hrajem basketbal a chodím aj na turnaje a ďalší zas ma čaká cez vianočné sviatky,"vysvetlil a ja som len prikývla.
Naposledy keď som sa s ním takto rozprávala,tak to bolo ešte na základnej škole.
Chýbalo mi to.
,,Máš rád basketbal?"
,,Samozrejme,veď je to moje hobby a bez toho by som neprežil,"povedal hrdo a ja som sa len uškrnula na ten jeho egoisticky úškrn.

Zrazu som si spomenula na všetko,čo sa stalo medzi nami na základnej škole.
Ako sme boli spolu a boli sme šťastní.
Každý deň mi dával najavo,že má miluje a potom to tak dopadlo.
Teraz som tu a stojím tu vedľa neho.
Pijem drink a rozprávam sa s ním ako kamarátka.
Toto som si ani náhodou nikdy takto nepredstavovala.
Myslela som si,že som sa už ho nadobro zbavila,keďže mi ublížil,no naopak som sa s ním znova zblížila.
Som s ním na tej istej škole a ani to som nečakala.
Ak by som mala povedať,tak myslím,že je to osud.
Aj to tak vyzerá.

,,Si v pohode Kate?",spýtal sa opatrne a položil mi ruku na rameno.
Keď sa ma dotkol,tak som znova cítila ten istý pocit.
Znova som mala pocit,že mi srdce poskakuje.
Aj keď sama neviem čo to znamená.
,,Ja...asi hej,"povedala som rýchlo.
,,Tak si poď zatancovať,určite ťa to zbaví zlých myšlienok,"povedal a už ma ťahal na parket,kde sa už všetci zabávali.
Škola bola vyzdobená veľmi strašidelnými výzdobami,čo aj tak byť malo,pretože Halloween je sviatok strašidiel a hororov,takže je to jasné.

Práve hrala nejaká pomalá romantická hudba,na čo si má Alex privinul do objatia a chytil ma okolo pásu.
Ja som sa ho rukami chytila okolo krku ako kliešť a začali sme sa opatrne pohybovať po parkete.
,,Som vážne rád,že sme sa uzmierili,"povedal a ja som sa len usmiala.
Naozaj som bola rada,že to takto dopadlo.
,,Aj ja som rada a je skvelé,že sme kamaráti."
,,Kamaráti,"povedal pokojne z úsmevom a ja som mohla byť konečne šťastná.
Mám kamaráta....