Bezcitný

58.kapitola/Výnimočné miesto a výnimočná žena

O pár dní neskôr....

Takže už to mám konečne za sebou.Pohovor dopadol celkom dobre,takže sa nemusím stresovať.
Teraz sa budem už len modliť,aby všetko bolo tak,ako predtým.
Vrátim sa domov a budem sa snažiť čo najnormánejšie žiť.
Viem,že to bude ťažšie,pretože ho budem stretávať,ale budem sa snažiť nemyslieť na to.
Potrebujem len čas.

S rodičmi som sa už tiež dlho nerozprávala,no skoro týždeň,ale ja im to nejak vysvetlím,veď už niesom malá,aby ma kontrolovali každú minútu.
Chápem,že majú strach,ale už som dospela a myslím,že sa viem o seba postarať.

Keďže zajtra večer odlietam,tak som sa momentálne dohodla s Jessom na poslednom stretnutí pred mojím odchodom.
Keďže sme spolu skoro strávili celý týždeň a nám bude ľúto,že jednoducho teraz nás to od seba asi na rok oddelí,tak obaja sme sa dohodli,že si niekedy zavoláme alebo jeden druhého prídeme navštíviť.
Ale rok bez seba možno prežijeme.
Veď to prejde rýchlo.
A možno ani medzi nami o rok nič nebude,keďže ja ešte nemám vyriešenú minulosť a je ťažké sa cez to dostať,ale snáď to vyjde.

,,Takže čo dnes chceš podniknúť?",drgol do mňa Jess,keď som mala hlavu podopretú o stôl a rozmýšľala som.
Práve sme sedeli na káve,lenže ja som nemala absolútne chuť do ničoho.
Moja nálada znova bola sklesnutá,ale nemusela by,ak by som nemyslela na Alexa.
Chýba mi.
Vážne mi chýba,ale nedokážem mu odpustiť,pretože znova mi ublížil.
Viem,že ja som nemala mu takto klamať,ale on mi mal dať šancu to vysvetliť a nie hneď náš vzťah zahodiť.
Veľmi ma mrzí ako to medzi nami dopadlo.

,,Vieš čo,ani sama neviem,"odvetila som rýchlo,aby si nemyslel,že ho ignorujem.
Trochu sa zamračil a chytil ma za ruku.
,,Ešte raz Kate,vážne nechcem aby si sa teraz trápila,ale chcem si s tebou užiť posledný deň kým odletíš,veď zajtra nebudeme mať ani čas na seba,keďže sa budeš baliť,"povedal a ja som mu len pozrela do očí.
Pripomenuli mi,že prečo som ho začala mať veľmi rada.

Nachvíľu som sa usmiala a rukou prešla po jeho hlave.
Pohladila som ho a poškrabkala ako to on má rád.
,,Mám ťa rada vieš to?",spýtala som sa ho a on sa len zasmial a prikývol.
,,Viem to,ale ja ťa tiež mám veľmi rád a nechcem aby moja skvelá kamarátka bola smutná,takže preto ťa teraz zoberiem na jedno super miesto,"oznámil a obaja sme sa postavili z úsmevmi a pobrali sme sa preč z kaviarne.
Na stole sme nechali peniaze,takže sme ani čakať na čašníčku nemuseli a hneď sme sa pobrali von.

,,Kam má to chceš zobrať?",spýtala som sa opatrne a on si povzdychol a pozrel mi do očí.
,,Trpezlivosť ruže prináša,takže výdrž chvíľu,"povedal a ja som sa zasmiala nad jeho poznámkou.
Ale úprimne to nebola ani poznámka,pretože bola to pravda.
Bolo to skôr také príslovie.

Chvíľu sme kráčali akýmsi opačným smerom a ani som nevedela,že kde to sme,pretože na tomto mieste som rozhodne ešte nebola.
Ani neviem jak,ale zrazu sme sa ocitli na čistinke,ktorá viedla rovno do lesa.
,,Prečo ideme do lesa?"
,,Len mi dôveruj,"odpovedal a ja som len kráčala a dôverovala mu.
Dôvera jednoducho prišla samá od seba,takže som za to nemohla.
Okrem toho vedela som,že mu môžem dôverovať,takže som nemala pochybnosti.
To len moje chvíľkové pocity kvôli rozchodu.

Keď sme sa zastavili,tak sa zrazu predomnou týčilo veľké nádherné jazero.
Okolo jazera boli lavičky a bolo to ako v rozprávke.
,,Wow,to odkiaľ poznáš toto miesto?",obrátila som sa naňho z prekvapeným pohľadom a on sa len pousmial.
,,Vieš to je jedna z výhod keď tu žiješ,už ako malý chlapec som to miesto objavil a vždy som tu chodil s matkou,pretože som jej chcel ukázať niečo zvláštne,no a nakoniec predsa sa jej to páčilo a chodili sme sem až do mojich 13,keď už ju to prestalo baviť a tak som začal chodiť sám,pretože som vyrástol,"vysvetlil a ja som len z úžasom pozorovala okolie.
Veľmi sa mi tu páčilo.

,,Zobral si sem aj niekedy dievča?",spýtala som sa opatrne.
Aj keď som pôvodne nechcela sa toto spýtať,ale zaujímalo ma to.
,,No chcel som,lenže nejak to jednoducho nevyšlo a okrem toho nenávidela prechádzky,takže žiaľ som tu možnosť nemal,"vysvetlil a ja som sa len začervenala.
Pri myšlienke,že som tu ako prvá,má zahrialo pri srdci.

,,Takže som tu prvá,"dodala som a on len žmurkol na mňa a jeho ruka sa dotkla mojej.
Znova sme cítili svoje dotyky a pohľady sa nám stretli.
Viem,že nieje to správne,ale myslím,že presne by som takto mala začať svoj život nanovo.

,,Takže toto je výnimočné miesto,na ktoré som zobral výnimočnú ženu,"pousmial sa ešte viac a mne sa znova celé telo zachvelo.
Neviem čo sa to somnou dialo,ale najradšej by som to ignorovala.
Ignorovala by som tieto pocity,ktoré neviem čo znamenajú,ale asi to nejde,pretože je to príliš silné.

,,Poznáme sa iba týždeň a zatiaľ som si nikoho tak neobľubil ako teba,"podotkol a ja som sa cítila ako v siedmom nebi.
Vždy som túžila,aby toto mi raz povedal chlapec,ale pokiaľ nieje to ten,ktorého naozaj chcem,tak to nikdy nebude znieť magický.
Aj keď milujem iného,tak od Jessa to znie veľmi magický a podľa mňa,takého chalana si ja zaslúžim.
Mala by som hľadieť do budúcnosti.
Mala by som prestať myslieť na minulosť a pozerať sa na to,čo je teraz.
Teraz stojím pred dokonalým mužom,ktorý by bol pre mňa ten najlepší.
Možno je ten pravý,ale nie teraz.
Možno v ďalšom živote,ktorý možno bude o rok.

,,Ja to mám tak isto a aj keď som po rozchode,tak už sa cítim pri tebe lepšie,"povedala som pokojne a jeho úsmev sa rozšírili a jeho ruka sa dotkla môjho pása.
Srdce mi prudko bilo a mala som pocit,že  čoskoro moje srdce vyskočí z hrude.
Zrazu sa priblížil a oprel si svoje čelo o to moje.
Boli sme tak blízko,že stačil iba jeden krok a naše pery by sa dotkli.

Už sa chcel priblížiť,keď som sa rýchlo odtiahla a sklamané sklonila hlavu.
,,Prepáč mi to,ale ja nemôžem,"povedala som rýchlo a rozbehla sa preč.
Viem,že to bola najväčšia hovadina,akú som mohla spraviť,ale ja som to spraviť nemohla.
Nemohla som dovoliť,aby ma pobozkal a tak isto ak by som zostala,tak by som ja pobozkala jeho.....

Ďalšia časť.....
No už to tam skoro bolo...