Bezcitný

32.kapitola/Žiarlivosť

,,Zahraj mi ešte nejakú pesničku,"povedala z úsmevom Samantha a James sa len zasmial,no skúmal pohľadom mňa.
Bola som v tak nejakej zlej nálade a to len kvôli tomu,pretože som videla Alexa s inou.
Ale veď to má nemalo ani čo prekvapiť,pretože Alex je skrátka taký a nezmení sa.
On sa nikdy nezmení,takže v podstate neviem povedať,čo som čakala.

,,Je všetko v poriadku?",spýtal sa po chvíli,keď dohral ďalšiu pesničku.
Nemala som ani náladu mu na to odpovedať a zvlášť,keď bola pri nás ešte aj Samantha,no tá hneď pochopila a povedala,že sa ozve neskôr.
Potom sme zostali len sami dvaja a on si svoju gitaru položil vedľa seba a otočil sa ku mne.

,,Znova sa ideme rozprávať o tom čo nás trápi?",spýtal sa a ja som len preglgla.
Hľadela som mu do očí,no nezmohla som sa ani na slovo.
Viem,že očí prezrádzajú veľa a snáď z toho môjho pohľadu to on aj pochopil,lenže asi nepochopil,keď tak na mňa pozeral.
,,Ide o jednu osobu,ale o tom sa rozprávať nechcem,len chcem vedieť,že ako sa máš,už pár dní som o teba nepočula,"vyhrkla som a on len nadvihol obočie.
,,Ja viem a prepáč,že som sa skôr neozval,ale myslel som,že máš svoj život a len tak ťa budem otravovať,ale teraz myslím,že to bolo správne,"vysvetlil a ja som len prikývla.

,,Prepáčte,že ruším vaše rande,ale musím sa s touto dámou porozprávať,"vyhlásil Alex a ani neviem ako sa pri nás ocitol,ale vyzeral byť nahnevaný.
,,Nechcem s tebou rozprávať a prosím odíď,"odvetila som a prekrížila si ruky na hrudi.
,,Prosím aspoň na chvíľu."
Nakoniec ma teda presvedčil a James len prikývol a šla som rovno za Alexom,ktorý zašiel trochu ďalej za stromy.

,,Čo chceš?",obrátila som sa naňho a on si povzdychol.
,,Chcem vysvetliť to,čo si dnes videla,"začal,no ja som len pokrutila hlavou.
,,No ja to nepotrebujem počuť,takže nevysvetľuj nič,pretože obaja si nemáme čo vysvetľovať a okrem toho boli sme kamaráti,ale teraz už ma to nezaujíma,pretože si u mňa skončil definitívne,myslela som si,že si sa zmenil a ani dosť dlho si sa neozýval,ani si napísať nemohol čo je s tebou,ale vieš čo,momentálne už je mi to jedno,takže vypadni a už nechcem vidieť,"odsekla som a potom sa pobrala naspäť k Jamesovi.

,,Takže to bola tá osoba,o ktorej si hovorila?",spýtal sa opatrne a ja som len opatrne prikývla.
On len chápavo prikývol a chytil ma za ruku.
,,Nepôjdeme niekde do tepla na horúcu čokoládu?",navrhol po chvíli a za toto som ho zbožňovala.
Ani ho skoro nepoznám,no možno ho dnes spoznám viac.

Keď sme prišli do najbližšej kaviarne,tak sme si sadli tam,kde bolo miesto najbližšie,ale ja som si sadla k oknu,pretože tieto miesta milujem.
Obaja sme si objednali horúce čokolády a potom sme sa pustili do rozprávania.
,,Kde ty chodíš na školu?",pozrela som naňho spýtavo a bola som aj rada,že toto ma napadlo,pretože som fakt chcela vedieť,že kde do školy chodí.
,,Neďaleko od tej školy,kde chodíš ty,občas ak nejde autobus,tak ideme okolo tvojej školy,"vysvetlil a ja som sa len pousmiala.

,,Miloval si niekedy niekoho tak veľmi,že si kvôli tomu skoro prestal vnímať realitu?Začal si viac zanedbávať kamarátov?",spýtala som sa zrazu a ani som sama nevedela,ako táto otázka mohla vyjsť zo mňa.
Nechcela som sa to spýtať,ale spýtala som sa napriek tomu,že som to nechcela.

,,Áno,miloval som a už asi milovať ani nebudem,"povedal sklesnuto a ja som len prikývla.
Vedela som aké to je,pretože ten pocit som poznala veľmi dobre a zažila som to,takže neodsudzujem ho,ale skôr chápem.
,,A ty?"
,,Ja áno,práve s tou osobou,o ktorej som ti povedala."
,,Tak to má mrzí a veľmi,ani si nevieš predstaviť ako je mi ľúto dievčat,ktoré si týmto prešli,"povedal z ľútosťou,no ja som ľútosť nepotrebovala.

,,Ja ľútosť nepotrebujem,on mi ublížil aj napriek tomu,že musel a nemal na výber,ale pochybujem,pretože sa rozhodol mi ublížiť ako keby ma nemal nikdy vidíte a teraz tak isto,radšej sa bude bozkávať s inou a ani sa mi už týždne neozve,"odrvkla som a odpila si z horúcej čokolády,ktorú nám predchvíľou priniesli.

Zrazu sa jeho ruka dotkla mojej a len sa pousmial.
,,Ja viem,že nepotrebuješ ľútosť a to ani robiť nebudem,takže zmeňme tému a radšej nemyslíme na to,čo bolo,ale čo bude,"povedal z úsmevom,ktorý má hneď povzbudil...