6.kapitola/Zlomené srdce

2 0 0
                                    

,,Takže si ho vážne milovala?",spýtala sa opatrne Samantha,keď si odpila z kávy.
Práve sedíme v kaviarni a rozprávame sa o mne.
Samozrejmá vec,pretože obe chceli vedieť viac toho o mne a ja im to umožním.
Aj keď som si povedala,že potom,čo sa stalo v minulosti veriť nebudem nikomu,ale to sa týka len chalanov.
Týmto babám myslím,že veriť môžem,takže som v kľude a otvorená.

,,Možno to bude pre mňa ťažká téma,pretože už od tej doby,čo mi Alex ublížil už neverím chlapcom a ak mám na to odpovedať,tak áno,milovala som ho a neskutočne moc,"vysvetlila som a zťažka predýchavala tieto slová.
,,Och,prepáč,radšej zmeníme tému,pretože nechceme,aby si sa nad tým trápila,"povedala rýchlo Samantha a na som len mávla rukou.
,,To nič,to je v pohode,pretože je občas dobré si zaspomínať na minulosť a vedieť,že ste sa z toho už dostali,"povedala som pokojne a ja si tiež odpila zo svojej kávy.

,,Inak dúfam dámy,že vám nevadí fajčenie,pretože fajčím,teda aspoň začala som od tej doby,čo som mala zlomené srdce,"vysvetlila som a ony sa len zasmiali.
,,My tiež fajčíme,takže toho sa obávať nemusíš a ak chceš ísť na cigu,tak dopíme kávu a poďme teda von,"vyhrkla Luna a ja som sa len usmiala.
Bola som rada,že som sa viac o týchto dievčatách dozvedela viac.
Som rada,že som ich aj spoznala a,že sa bavíme ako normálne kamarátky.
Aj toho som sa bála,že si tu s nikým rozumieť nebudem,ale asi som sa mýlila.

Keď sme dopili kávu a zaplatili,tak sme vyšli von,kde sme si zapálili cigarety.
,,Má už jedna z vás 18?",spýtala som sa po chvíli,keď som potiahla si z cigy.
,,No my až na konci 2 ročníka,"vysvetlila Samantha a hneď vytiahla svoj mobil.
Zrazu tam niečo začala ťukať a musela sa až usmievať.
,,S kým si píšeš?",podotkla som z úsmevom a ona sa len zasmiala.
Chvíľu nereagovala,pretože sa venovala písaniu nejakej osobe.
,,Prepáčte,písala som si s kamarátom,"odvetila po chvíli,keď vypla mobil a vložila si ho do vrecka na mikine.

,,Tak hovoríš kamarát?to by si sa tak neusmievala,"podripla Luna a ja som len súhlasne prikývla.
,,To je pravda,takže vyklop,kto to je,"vyzvala som ju a ona sa len začervenala.
Zrazu som si spomenula na seba,keď som si takto písala.
Bola som zamilovaná a vôbec som ešte nevedela,že to dopadne tak zle.
,,Fajn,tak je to naozaj kamarát,ale mne sa strašne páči a pozval ma do kina,takže preto sa tak usmievam,"povedala a ja som len prikývla.

,,Na tvojom mieste by som žiadnemu chalanovi neverila,"povedala som opatrne a zrazu z jej tváre zmizol úsmev.
,,Ja viem Kate,že je to ťažké a,že ty možno neveríš,pretože máš s tým zlú skúsenosť,ale ja ho poznám už skoro 4 roky a dosť dobre ho poznám a myslím,že on nieje taký hajzel,"povedala a ja som len prikývla.
Nechcela som k tomu nič hovoriť,ale ak sa povedalo slovo láska,tak ja som síce mohla sa usmievať,ale ten úsmev bol falošný.

,,Ja sa momentálne snažím vyhýbať chalanom,lenže ak tu je ten idiot,tak nemôžem,pretože stále má niečim otravuje a vždy keď ho vidím,tak mi to pripomenie zlú minulosť s ním a ešte viac sa mi zhnusí,"vysvetlila som a vytiahla z krabičky ďalšiu cigu.
Potrebovala som sa ukľudniť a myslím,že tie cigy má dokážu ukľudniť.
Aj keď na to som tu mala teraz kamarátky.

,,Počuj,nechcem byť zlá alebo hnusná,ale nemôžeš myslieť stále na to,čo sa stalo,pretože ak budeš,tak už na vždy budeš sama,láska nieje len o bolesti,láska dokáže byť krásna a dokážeš sa tak zamilovať,že sa budeš cítiť šťastná,človek ťa dokáže spraviť aj šťastnou a nieje to vždy len o bolesti,"prehovorila Luna a pozorne má sledovala.
Nad jej slovami som sa dosť dobre zamyslela,ale viem presne o čom rozprávala.

,,Ja viem o čom rozprávaš,pretože lásku som si už zažila a neskutočne mi to ublížilo až tak,že som nevedela vôbec spať a musela som stále chodiť k terapeutke,pretože som nevedela zniesť to,že človek,ktorého som milovala njavica mi ublížil,"povedala som a keď som dofajčila aj tú druhú cigaretu,tak som ju hneď odhodila na zem a pristúpila.

Zrazu mi zazvonil mobil.
,,Musím ísť,volá mi matka,"povedala som a na rozlúčku ich objala a poponáhľala sa domov.
No po ceste domov som celý čas rozmýšľala nad tým,čo povedala Luna.
Možno nie sú všetci takí ako je Alex.
Možno je niekto,kto si jedného dňa moje srdce získa a budem šťastná.
Možno.
Ale to len možno,pretože je to mala pravdepodobnosť,že niekoho takého stretnem.

Ďalšia časť.
Snáď sa páči 😘🥹
+Na obrázku hore máte Lunu

Bezcitný Where stories live. Discover now