Bezcitný

16.kapitola/Problém

,,Ja nechcem už nič od teba Alex počuť,pretože už riskujem to len tým,že tu pri tebe stojím a rozprávam sa s tebou,lenže ja už od teba nič počuť nechcem,"povedala som prudko,no on mi nedovolil odísť.
Začalo ma to znepokojovať,no cítila som,že ani odísť nechcem.
Neviem prečo som mala taký pocit,no viem,že je to pre mňa ťažké.
Aj keď v podstate už by nemalo.

,,Nie,ja chcem,aby si si ma vypočula,pretože toto je dôležité a možno správam sa ako idiot a hlupák,ale záleží mi na tom,aby si si to vypočula,"povedal zťažka a ja som si len povzdýchla a pozrela mu do očí.
,,Fajn,tak hovor,"povedala som,keď som sa ukľudnila.

,,Vieš ja"...začal,no zrazu nás niekto prerušil.
,,Takže takto chodíte poza školu však?",spýtal sa nahnevane riaditeľ a obaja sme boli v šoku.
Ani jeden z nás to nečakal,no viem,že teraz budem mať problém kvôli Alexovi.
Všetko kvôli Alexovi.
Nie,už mu ani nedám šancu,aby mi povedal to,čo chcel,pretože ja už nechcem počúvať ďalšie klamstvá.

,,Viete,len sme šli na čerstvý vzduch sa porozprávať,"výhovoril sa Alex a vôbec nevyzeral,že by ho trápil,že nás práve načapal riaditeľ.
,,To vám tak verím,obaja do riaditeľne a hneď!",zvolal nahnevane a obaja sme teda odhodili dofajčené cigarety a šli za riaditeľom.
Hneď ako sme za ním kráčali,tak som hádzala po Alexovi nenávistné pohľady,pretože to celé posral.
Kvôli nemu teraz budem mať problémy na novej škole.
No fakt ďakujem Alex Scott.
Ale v podstate si za to môžem aj sama,pretože ja som odišla prvá z triedy,takže si za to môžem sama.
Ale on nemal prísť za mnou,pretože to len určité zhoršil.

Keď sme sa dostavili do riaditeľne,obaja sme si na príkaz riaditeľa sadli a hneď sme dostali od neho aj prísne pohľady.
,,Ako si to slečna Jonesova predstavujete na tejto škole?Aj na starej škole ste toto robili?",spýtal sa po chvíli riaditeľ a ja som sklonila hlavu.
,,Nie,len som potrebovala ísť na čerstvý vzduch,pretože som to tam nezvládala,"povedala som vážne a on si len povzdychol.
,,Áno a presne ste šli s týmto školským šaškom však?",spýtal sa riaditeľ a kývol hlavou na Alexa,ktorý sa len vzduchu smial.
Netváril sa ani vážne,pretože len pretáčal očami a ruky mal vo vreckách.

,,Ja som ho ani nebola,on sám prišiel za mnou,ale ja som ho tam ani nechcela a okrem toho fajčili sme mimo školu,takže čo je na tom až také zle?"
,,Čo je na tom zle Jonesova,no to,že odchádzate bez dovolenia cez hodiny fajčiť niekde von,"odvetil nahnevane riaditeľ a ja som len sklonila hlavu.
Ľutujem,že som to spravila,no on to nemá brať až tak vážne.
,,Tak,ale nieje mi to ľúto,že som to spravila,pretože to bolo mimo školu a vaša starosť to nieje,"povedala som rozhodne a na to sa len Alex zasmial.

Riaditeľova tvár sa zmenila na prekvapujúco a už vyzeralo to tak,že mi niečo chce povedať,no keď sa Alex zasmial,tak sa obrátil k nemu.
,,A vy sa čo smejete pán Scott?Vy by ste tiež mali si to uvedomiť ak nechcete poletieť z tejto školy,pretože už zopár pokarhaní máte,"povedal riaditeľ a ja som len neveriacky pozerala na Alexa.
Síce uňho ma to až tak neprekvapilo,ale zas bola som z toho trochu aj v šoku,pretože som nečakala,že vo vandalizme bude pokračovať aj na strednej škole.
Podľa mňa už by mal dospieť,keďže má už 18 a mal by sa správať už zodpovedne.
Ale on očividne dáva na prvé miesto svoje ego.

,,Pardón,že sa smejem pán riaditeľ,len mi príde vtipné,že toto dievča,ktoré bolo čistý anjelik na základnej škole,sa vám smeje teraz do tváre,"vyslovil Alex a ja som mala chuť ho za to zabiť.
Ešte k tomu sa ide z toho smiať.
Kreten.
,,To nieje nič smiešne,ale dobre potom,tak vám dvom dám ešte jednu šancu,pretože viem,že slečna Jonesova je slušné dievča a kvôli nej vám dám ešte jednu šancu,ale nech spraví jeden z vás akúkoľvek ďalšiu chybu,tak nebudem milosrdný,"povedal vážne a obaja sme len prikývli a potom sme konečne odišli.

,,To si ako predstavuješ toto Alex?To sa takto smeješ riaditeľovi stále?",obrátila som sa k nemu,keď sme odišli.
,,No samozrejme,veď som školský šašo nepamätáš?",žmurkol na mňa a ja som len prekrútila očami a potom sme obaja sa pobrali do triedy.
Síce sme tam vstúpiť nemohli,pretože nám to učiteľka zakázala,tak sme teda obaja zostali na chodbe.

,,Možno si nakoniec zvyknem,že si môj spolusediaci,"povedala som po chvíli a pozrela naňho.
Na to sa len zasmial a uškrnul sa.
,,No,ale ty si sa Jonesova prekonala,takže si budem dávať pozor,aby som od teba nedostal,"povedal a ja som sa len zasmiala.
Ako keby to bolo len včera,čo som sa s ním takto naposledy smiala.
No teraz je všetko iné....

Ďalšia časť.
Tak čo hovoríte na túto časť?