42.kapitola/Návrat

1 0 0
                                    

Keďže už školský rok odštartoval naplno a ja som práve sa začala ešte viac sústrediť na školu,tak sa zo mňa stal úplne iný človek.
Moja povaha voči všetkému sa zmenila,takže budem úprimná a radšej sa vyjadrím k tomu tak,že k tomu nepoviem nič.
Najlepšie bude ak sa nevyjadrím,pretože táto zmena nieje moc na komentovanie.

Práve mi zazvonil budík a ja som pochopila,že musím znova vstať.

Prudko som vstala z postele a nasmerovala si to k zrkadlu.
Zľakla som sa,keď som sa uvidela v zrkadle.
Tvár som mala opuchnutú a kruhy pod očami,ale bolo mi to jedno,pretože sprcha zachráni všetko.
Okrem toho používam aj veľmi účinné micerálne vody na tvár,takže aspoň to pôsobí.

Po všetkých mojich úpravách som konečne zišla dole a šla si spraviť raňajky.
Rodiča už boli dávno v práci a tak som si spravila raňajky a desiatu do školy.
Keď som si zahryzla do toastu,tak som si uvedomila,že mi to zničí kontúrku,ktorú som mala na perách,ale bolo mi to jedno,pretože som mala ešte dosť času,takže som sa mohla upraviť ešte znova.....

Stojím znova pri svojej skrinke a počúvame neustále výkriky študentov po chodbe.
,,Buu!",zvolal za mnou akýsi hlas.
Prudko som sa otočila a predomnou stala mužská postava.
Telo mal dosť vyšportované a trochu bolo na ňom vidieť,že zmenil svoj výzor.
No keď som pochopila,že kto stojí predomnou,tak som mala pocit,že má práve trafil blesk.
,,Čo tu robíš?",spýtala som sa pokojne,no pritom som bola ešte stále v šoku.
Nevedela som,že sa vráti tak skoro.
,,Chodím tu do školy predsa,"odvetil pobavene a ja som len prekrútila očami a len sa ironicky usmial.

,,Viem ako si to myslela a áno mal som sa vrátiť až po novom roku,ale nakoniec sa zmenili plány,tak som tu,"vysvetlil a ja som len chápavo prikývla.
Za tých pár mesiacov,čo som ho nevidela,tak výzorovo sa zmenil dosť.
Vlasy mal viac strapaté,no boky boli ostrihané do krátka,takže to vyzeral fakt ako účes pre takého blbca.

,,To má fakt potešilo,"povedala som ironicky a potom sa pobrala smerom k schodom,no on za mnou dobehol.
,,Zabudla si,že sme spolužiaci,takže nevyhneš sa mi,"podotkol a ja som v tú chvíľu zastala a otočila sa tvárou k nemu.
,,Prestaň byť tak dotieravý a odporný,prestaň si myslieť,že má zaujímaš,pretože už to tak nieje,moje priority sa zmenili,takže mi daj pokoj a venuj sa radšej prostitútkam v posteli,"odsekla som a a potom som sa bez slova pobrala do triedy,kde už má čakala Samantha s Lunou.
Keď do triedy vstúpila aj Alex,tak ho začali všetci vítať a dokonca znova po ňom spolužiačky pokukovali.
,,Pozri kto sa vrátil,"vyhrkla Samantha a ukázala smerom na Alexa.
Ja som naňho ani nepozrela,pretože som vedela,že to bude zbytočná stráta času.

,,Viem,že sa vrátil,pretože ma predchvíľou prichytil na chodbe pri skrinke,takže to viem a nechcem sa o ňom rozprávať,"odvrkla som,no ako keby presne na zavolanie,tak si ku mne naschvál prisadol.
Myslela som si,že som sa tohto už zbavila,ale očividne som sa mýlila.
Bohužiaľ všetci už mali dvojice,tak mne zostalo len toto.
Nemala som na výber a do prázdnej lavice som ísť nemohla,pretože boli všetky obsadené.

Keď si ku mne prisadol,tak som cítila ako sa na mňa pozerá,no bolo mi to jedno.
Neriešila som som to.
Nechcela som sa s ním rozprávať.
Tvárila som sa,že sa nič nedeje a tak som si zapla mobil a šla scrolovať Instagram.
,,Nepredstieraj,že niesi rada,že som späť,"podrypol po chvíli a ja som si povzdychla a nadvihla mu päsť a ukázala prostredník.

Nepovedala som mu na túto poznámku nič,pretože by to len zhoršilo veci a ja som práve nemala náladu sa hádať ako dieťa.
Už nemám záujem o takéto hry a keďže ani pred tým nemal záujem,tak som si už dávno ujasnila čo chcem.
Moja priorita je škola a rodina a kamarátky.
On už do môjho života nepatrí a tak by to mal rešpektovať.

,,Myslíš,že všetko bude v pohode,keď ma budeš ignorovať?",spýtal sa a ja som si povzdychla a pozrela naňho.
,,Prečo mi proste nedáš pokoj?Za tie mesiace si sa neozval vôbec,tak prečo teraz?"
,,Pretože som sa bál,"vysvetlil,no ja som len pokrutila hlavou a v tú chvíľu do triedy vošla učiteľka.
Práve chcel niečo povedať,ale bola som tentokrát rada,že máme hodinu a učiteľka to zastavila.
Keby niečo povedal,čo by znamenalo,že by sme sa vrátili k minulosti,mňa by to už nerozhodilo.
Ale aj tak nehodlam počúvať klamstvá,pretože ten človek už ma nezaujíma....

Bezcitný Where stories live. Discover now