Bezcitný

34.kapitola/Priateľ

,,Takže je to tvoj priateľ?",spýtala sa Samantha,keď som opäť sedela vo svojej lavici v škole.
Po prázdninách a pred polročným vysvedčením sa všetko zmenilo,takže teraz sa budem musieť sústrediť len na opravu známok.
Ja ani skoro tak nemám čo opravovať,len potrebujem aspoň 2,aby som mala na vysvedčení,pretože mi z 2 predmetov vychádza 3 a ostatné mám všetky vybavené.

,,Myslím,že hej,keďže sme už spolu zas trávili veľa času a možno aj niečo bolo,"odvetila som pokojne a Samantha na mňa zízala len s otvorenými ústami.
,,Už ste spolu aj spali?"
,,Hej,veď je to normálna vec v každom vzťahu,"vysvetlila som a ona si povzdýchla.
,,Ja viem,že áno,ale není to náhodou tak skoro?Veď ste spolu len krátko,"pozrela na mňa Samantha a ja som sa len zamyslela.
Sme spolu skoro týždeň a pol a myslím,že má pravdu.

,,Tak už to nezmením,pretože sa to už stalo,okrem toho mu verím a viem,že by ma nevyužil ako Alex,"vysvetlila som a pri zmienke jeho mena,som musela prejsť naňho pohľadom.
Vyzeral,že sa dobre baví,pretože sa smial s kamarátom a ukazoval mu niečo v mobile.
No v tú chvíľu sa jeho oči pozreli na mňa a ja som len prudko odvrátila zrak a šla radšej napísať sms Jamesovi.
Od neho už mi prišlo tiež niekoľko správ,takže idem sa s ním dohodnúť na ďalekom stretnutí.

Deň prešiel dosť rýchlo,takže som mohla okamžite ísť za Jamesom,ktorý má už očakával v parku,kde sme mali obaja obľúbené miesto.
No pred tým,som z diaľky zahliadla, ako Scott sa oblizuje s ďalším dievčaťom pri školskom múre a jeho ruka smeruje tam kde nemá.
Čiže medzi jej nohy.
No fuj.
Tak veľmi sa mi to zhnusilo,že som mala chuť ísť domov a zavrieť sa.
Ale prečo ma to tak sere?
Veď ani sme spolu nič teraz nemali,takže malo by mi to byť jedno.
Okrem toho mám Jamesa.

Keď som sa dotackala do parku,tak som ho už zahliadla sedieť na našom mieste.
V ruke držal kvety a keď si ma všimol,tak sa postavil a jeho kútiky úst sa nadvihli do úsmevu.
,,Som rád,že si prišla,"povedal a hneď ma objal,keď som bola v jeho blízkosti.
Objatie som mu opätovala a potom ma nežne pobozkal.
Znova mi srdce od radosti poskočilo a ja som sa cítila ako v siedmom nebi.

,,To sú pre teba,"povedal opatrne a podal mi nádhernú kyticu ruží.
Neviem kde ich zobral,ale keďže v zime by malo byť kvetinárstvo zatvorené,tak som sa musela len pousmiať.
Kytica bola nádherná a veľmi som bola vďačná za to,že ich pre mňa kúpil,ale tak snáď to nemusel tak preháňať.

,,Jeej ďakujem,"usmiala som sa a pritiahla jeho tvár k mojej a nežne ho pobozkala.
Na to sa len usmiala a privinul si ma do objatia.
Fakt som bola rada,že to pre mňa spravil,ale zas som to nečakala.
Možno niesom zvyknutá na to,že mi niekto prinesie kyticu ruží.
Možno to bude tým,že som v minulosti bola sklamaná.....

Keď som sa vrátila domov,tak som kyticu okamžite odniesla do svojej izby a dala ju do vázy.
Nechcela som,aby naši to videli,pretože by sa má pýtali dosť blbé otázky a ja to fakt nechcem.
Je to nepríjemné,keď sa ma naši pýtajú takéto osobné otázky.

Vo svojej izbe som si svoj písací stôl upratala,pretože som chcela spraviť miesto na vázu,do ktorej som dala tie nádherné ruže.
Veľmi som bola z toho nadšená,že som si celý čas pospevovala pesničku a ani raz som nepomyslela na nič iné než len na Jamesa.
James je mi asi súdený a ja som šťastná,že som konečne niekoho takého stretla.
Aj keď som si povedala,že už nikdy sa nezamilujem,tak možno sa to práve stalo.
Možno práve už konečne budem šťastná.

Hodila som sa na posteľ a hneď vytiahla mobil z vrecka.
Šla som mu napísať,že veľmi pekne ďakujem za tú nádhernú kyticu ruží a potom som šla odfotiť to aj svojim kamarátkam.
Obe boli nadšené,pretože som si konečne niekoho našla,kto to somnou myslí vážne a kto má vážne miluje.
Kiežby,ťa tak miloval aj Alex,pomyslela som si,no hneď som tu myšlienku musela zahnať,pretože už Alex nemal v mojom živote miesto.
On už do môjho života nepatrí,aj keď niekedy bol dosť dôležitou sucastou,ale už viem,že nieje.
Je to len minulosť,ktorá bude vždy patriť len do minulosti a nič iné.
Musím byť šťastná a šťastná budem jedine v tedy,ak nechám minulosť minulosťou a zameriam sa na prítomnosť.
Viem s kým chcem budúcnosť,takže o to sa práve budem aj snažiť.
Alex Scott to určite nieje.....

Ďalšia časť.
Tak čo myslíte,že je to vážne tak,alebo tie city len popiera?
A čo Alex?
Znova je ten bezcitný?