Bezcitný

5.kapitola/Arogancia

Hneď ako zazvonilo na hodinu,tak sa hneď vrátil aj ten idiot.
Vôbec som nemala náladu tam sedieť a chcela som sa niekde presadiť,lenže som už nemala kde.
Sralo má,že si ten idiot teraz bude na mne vybíjať nervy.
No hneď ako prišiel,tak sa na mňa ani nepozrel.
Ani sa len neozval.
Nepovedal ani slovo,čo by vo mne vyvolalo hnev.
Bola som prekvapená,pretože si z tašky vybral učebnice na dejepis.
Tú hodinu neznáša,ale to,že si tie učebnice vybral,tak to má prekvapilo.

Keď vstúpila do triedy učiteľka,tak sa všetci na pozdrav zdvihli zo stoličiek a potom len prikrývla a sadli sme si späť.
Hneď nám začala vysvetľovať nejaké nové učivo o nejakých historických pamiatok,no mňa to nezaujalo vôbec,takže som si z lavice vytiahla mobil a šla scrolovať sociálne siete.
Hneď mi prišla správa aj od Samanthy.

Samantha:Ani teba nebaví ta hodina?

Kate:Uprimne?Tak ani nie,ale horšie je,že sedím pri tom idiotovi

Samantha:To ti verím,tak isto aj Lune sa zhnusil

Kate:Ani s jej nečudujem

Keď som dopísala správu,tak som mobil hneď odložila a znova prešla myšlienkami na hodinu.
Ak sa chcem udržať na tejto škole,tak budem musieť aj počúvať a dávať pozor,pretože by bolo fajn,ak by som sa niečo aj naučila.
Ale ak má to nebaví,tak nemusím dávať pozor no nie?
Okrem toho dejepis je nám na nič,pretože je úplne zbytočná hodina,ktorá nikoho nezaujíma.

Keď konečne som začula zvonček,ktorý oznamoval koniec hodiny,tak som si vydýchla,pretože dnes už to počúvať nebudem musieť.
Je to gymnázium,takže mala som byť pripravená na to,že tu budú také predmety.

,,Hej Jonesova,máš priateľa?",prehovoril Alex a ja som naňho len prekvapene pozrela.
,,A čo ťa je do toho?"
,,Ja nič ja len tak,že či si bola ešte schopná milovať po tom,čo som ti spravil,"uškrnul sa a ja som ukázala prostredník.
Je to taký kreten.
Vôbec ma nezaujíma,že čo si myslí,ale aj tak mi musí znova zasahovať do života.
Budem mať ja od neho niekedy kľud?

Zrazu k nám podišla Luna so Samanthou a obe sa na mňa z úsmevom pozreli.
,,Tak ideme do toho bufetu?",navrhla Samantha a pozrela na mňa.
Opatrne len žmurkla a ja som len prikývla a z duše som jej ďakovala,že má pred týmto zachránila.
,,My sa ešte porozprávame Jonesova,"podripol a znova nahodil ten jeho slávny povýšenecky úškrn.
Nad jeho poznámkou som len prekrútila očami a už šla s babami na chodbu,kde sa to hemžilo študentmi.

,,Dik,že ste ma zachránili,"vyhrkla som hneď,ako sa dvere do triedy zavreli.
Obe sa len usmiali a prikývli hlavou.
,,Máš to samozrejme,veď sme kamarátky no nie?"
Wow,takže ja už mám kamarátky.
No nečakala som,že si tu nájdem aj kamarátky.
,,Kamarátky?"
,,Hej jasné,veď si nám sympatická a okrem toho si aj rozumieme,takže sme radi,že sme ťa vôbec spoznali,"povedala Luna a ja som sa len usmiala.

,,Tak by si nám teda mohla povedať niečo o sebe viac nie?",navrhla Samantha a ja som sa len zamyslela.
,,Ale veď sme sa dohodli,že dnes,keď pôjdeme na kávu,tak vám viac toho o sebe poviem,"povedala som rýchlo a obe sa na mňa len usmiali.
,,Hej,prepáč ja som zabudla."

Potom sme sa rozprávali ešte hodnú chvíľu,keď znova zazvonilo na hodinu a ja som si len povzdychla.
Znova musím ísť k tomu idiotovi.
Vážne nenávidím to,že s ním musím sedieť.
Keď som sa vrátila späť na miesto,tak ten idiot sa znova na mňa pozeral.
Znova mal na tvári ten sprostý úškrn a mne to už neskutočne liezlo na nervy.
,,Ty sa neprestaneš tak vyskierať?Lezie mi to nervy,"vyštekla som a on sa len zasmial.
,,Veď práve o to mi ide,si tak sexy,keď sa hneváš,"povedal slastným hlasom,ako keby ma chcel zvádzať.
Ani by som sa nedívila,pretože je to Alex a u Alexa už má nič neprekvapí.

,,Neflirtuj somnou Scott,"zahriakla som a a radšej šla scrolovať sociálne siete než sa s ním baviť.
No len čo som ten mobil vytiahla,tak mi ho okamžite schmatol.
Prudko som naňho pozrela vražedným pohľadom a on sa len usmieval.
,,Okamžite mi ho vráť!"
,,Nie,najprv mi sľub,že sa somnou vyspíš a až tak ti ho vrátim,"povedal z úškrnom a v tú chvíľu som sa neovládla a strelila mu facku.
Na chvíľu bol tak mimo,že som mu štíhla zobrať svoj mobil.
No neušlo sa mi aj pozornosti od celej triedy.
Začuli ten hlas,keď niekoho po tvári človek zbije a už vrhali na nás pohľady.
Bože.
Ako ja toho idiota nenávidím.

Mobil som odložila do tašky,kde by ho ten kreten nenašiel a radšej už ignorovala všetko,čo sa okolo mňa dialo.
Vôbec som nebola nadšená z toho,že som v triede s človekom,ktorý mi kedysi tak ublížil a k tomu je ešte aj môj spolusediaci.
Teraz sa správa ešte ako väčší kreten a myslím,že on vôbec nedospel.
Veď zachviľu bude mať 18,tak ako nechápem,prečo sa tak správa.
No hej,pamätám si jeho narodeniny,pretože na to sa nedá zabudnúť.
No bohužiaľ on mol kedysi dôležitou súčasťou môjho života,takže nezmením to,že zabudnem na jeho narodeniny.
Aj keby som bola najradšej,že by sa dalo zmeniť minulosť a zmenila by som všetko,kde sa on objavil.
Spravila by som to tak,že by som ho vôbec nespoznala.
Bolo by to tak najlepšie pre všetkých.....

Ďalšia časť.
Tak čo hovoríte zatiaľ?