13.kapitola/Párty

0 0 0
                                    

Keď sme prišli pred nejaký klub,ktorý bol už od 16,tak sa nám obom uľavilo,pretože väčšina klubov bolo od 18 a ja 18 mám až za pár mesiacov,takže sa nám celkom uľavilo.
Keď sme tam vstúpili,tak sme museli zaplatiť okolo 10 dolárov,no a potom nás konečne pustili na parket.
Na parkete už tancovalo veľa ožratých ľudí a pri bare tak isto sa ožieralo toľko puberťákov,že mne samej prišlo z toho zle.
Síce niesom ten typ,že by som šla kaliť a ožierať sa do nepričetnosti,ale žijeme len raz,takže piť môžem,keďže mám zachviľu 18.

Čo sa týka parketu,tak na parkete boli aj vysoké dlhé tyče,na ktorých robili ženu striptíz a len nadržaní chalani na to pozerali a slintali.
Určite by ich pretiahli ak by mohli.
,,Tak čo,ideme chlastať?",navrhla Samantha a ja som len prikývla a hneď sme si prísadli za bar.
Našťastie sa k nám hneď barmanka otočila a milo sa na nás usmiala.
Potom sme jej nadiktovali,že čo chceme a ona šla hneď na vec.

,,Vieš čo je najlepšie v tomto klube?",spýtala sa Samantha a ja som len pokrutila hlavou.
,,To,že vstup a všetko zaplatíme hneď ja začiatku a pri bare ak si niečo objednáš,tak nemusíš platiť nič,"povedala a ja som len prekvapene nadvihla obočie.
Napríklad tak toto som vôbec netušila,ale keď je to tak,tak to pôjdem sem aj nabudúce.
Keď nám barmanka podala poháre vodky,tak som hneď do seba do vliala a ani tá kyslosť tej vodky mi nevadila,pretože už to pila a náhodou mne to chutí.

,,Wow,nevedela som,že vieš piť,"zasmiala sa Samantha a ja som len prikývla a čakala na ďalší pohárik vodky.
,,Hej,tak to už teraz vieš a nabudúce musíme s nami zobrať aj Lunu,"navrhla som a ona len prikývla a ďalej pila.

Po pár pohárov vodky som už mala dosť,takže som sa postavila a ťahala Samanthu na parket.
Okamžite sme začali tancovať,aj keď to vyzeralo smiešne,pretože sme v tele už mali niekoľko promile a tancovali sme tak,že nás aj skrúcalo.
No táto párty má tak neskutočne bavila,že som vôbec neľutovala,že som sem šla.
No po chvíli sa mi zatmelo pred očami a ani som nevedela,že čo robím a kde som....

Prudko som sa prebudila na silnú bolesť hlavy a zťažka som dýchala.
Hruď sa mi rýchlo nadvihovala a mala som pocit,že pôjdem grcať.
Keď som otvorila oči,tak som cítila neskutočné pálenie slnečného svetla do mojich očí,no okrem toho som pred sebou videla akúsi postavu.
Nevidela som jasne,pretože pred očami sa mi ešte stále myhalo.
No keď sa mi zrak zlepšil,tak som sa mierne posadila a uvedomila som si,že som niekde,kde som už bola.
Izba bola do svetlomodrej a všade na stenách boli plagáty akejsi skupiny.
Počkať,tak v tejto izbe som už niekedy bola.
Kde to teda sakra som?
Vôbec si nepamätám,že koho to je izba,pretože môj rozum je práve dosť zmiatnutý.

,,Tak si sa už konečne prebudila,"ozval sa akýsi hrubší hlas.
No keď som sa spamätala a uvedomila som si,že komu ten hlas patrí,tak som skoro dostala infarkt.
,,Čo tu sakra Alex robím?",vyštekla som a nemohla uveriť tomu,že som tu.
Prečo som tu kurva?Veď som bola som Samanthou v klube.
,,Ukľudní sa Jonesova,našiel som ťa ožratú v bare,tak som spravil láskavosť a odviezol ťa sem,"povedal a ja som len neveriacky krútila hlavou.
Neverila som mu.
,,Určite,mali sme spolu niečo?",spýtala som sa vystrašene.
Na to sa len zasmial,no pokrútil hlavou.

,,Toho sa báť nemusíš,len som si šiel včera užiť a našiel som ťa tam spytú totálne na mol a kamarátku tiež,ale pre ňu si prišiel kamarát,ktorý ju odviezol domov,"vysvetlil a ja som len nechápavo krútila hlavou.
,,Nie,to predsa nieje možné a prečo si vôbec ma sem zobral?Prečo som tu?",vyštekla som a on si povzdychol.
,,Niečo som si uvedomil,ale nič viac ti vysvetľovať nemusím,inak fakt ďakujem za krásne vlasy,naozaj sa ti podarili,"povedal ironicky a ja som sa len uškrnula.
,,Zaslúžil si si to,"poznamenala som a konečne sa odhodlala vstať z postele.

,,Hej ja viem a myslím,že mi to ani nevadí a inak včera ťa vaši hľadali a tak isto ti aj volali a mali o teba strach,tak som ta šiel hľadať,ale potom som sa na to vykašľal a šiel si užiť,no a tam som ťa našiel,"vysvetlil a ja som sa len nadýchla.
Dýchalo sa mi trochu tažšie,pretože mi bolo ešte stále zle.
Nechápala som,že prečo spravil túto láskavosť,ale nebudem sa sťažovať.
Ale nech si nemyslí,že po jednej dobrej veci,ktorú pre mňa spravil,tak zabudnem,že ako sa on správal.
Nikdy na to nezabudnem.
Nezabudnem na to,akú bolesť mi spôsobil,pretože na to sa zabudnúť jednoducho nedá.
Bolesť a rany sa vám zaryjú tak hlboko do pamäti,že nikdy nebudete schopný na to zabudnúť.

,,Nevadí,ja to s nimi už doma nejak vybavím,"povedala som a trochu si vydýchla.
,,Kde mám sakra mobil?"
,,Na stole,"odvetil hneď a ukázal na jeho písací stôl,kde som naozaj mala jeho mobil.
Chvíľu som váhala a potom som si šla po to.

,,Tak ja už pôjdem,"povedala som,no on má hneď zastavil.
,,Skončíme s vojnou?",spýtal sa a ja som si len povzdýchla.
,,Ak ty prestaneš,tak prestanem aj ja,"povedala som rázne a on len prikývol.
,,Tak fajn,kamaráti?",spýtal sa a ja som sa len rozosmiala.
,,Myslíš si,že keď spravíš jednu dobrú vec,tak z nás budú kamaráti?Tak to sa myslíš,pretože si mi spôsoboval toľko bolesti,že len jeden dobrý skutok to nieje schopný nahradiť,"povedala som a potom som bez slova odišla.

Nebolo mi ani ľúto,že som ho tam tak nechala,no nechápala som to,že ako sa náhle jeho správanie zmenilo.
No ja mu neverím.
Presne takto sa správa manipulačný typ človeka,takže ja si na toto budem dávať až priveľmi dobrý pozor.

Ďalšia časť.
Čo si myslíte o Alexovej náhlej zmene správania?Myslí to vážne,alebo znova začína s manipuláckou taktikov?

Bezcitný Where stories live. Discover now