Bezcitný

18.kapitola/Nádej

Dni sa proste opakovali stále dookola.
Už prešli 2 mesiace,čo som na tejto škole a môj život sa skoro vôbec nezlepšil.
Aj som dúfala,že ak sa odsťahujeme,tak to tu bude lepšie,aj je,ale život mi oveľa viac komplikuje Alex Scott.
On je ako prekážka v mojom živote a myslím,že tej prekážky sa ťažko zbavím.
Vždy je tu,keď ho nechcem vidieť a vždy keď mám nahovno deň,tak ma podrype,čo má sere dosť najviac.

Dnes večer ideme s našimi na večeru ku Scottovcom,pretože nás pozvali.
Sakra,to je ale hovadina.
,,Dajak už to zvládneš,"povzbudila má Luna,keď sedela pri mne na posteli a ja som sa len usmiala.
Áno,aj s Lunou sa to dokonca aj viac polepšilo a začala sa viac zapájať do našich rozhovor,čo som fakt rada,pretože ani ja a ani Samantha sme nechceli,aby sa Luna pri nás cítila navyše.

,,No nezvládnem,pretože je to Alex,"povedala som a Luna len mávla rukou.
,,Pozri,za tie 2 mesiace ako si to zvládla s ním,takže to zvládneš aj naďalej a verím,že áno,"povedala a mne aspoň na chvíľu sa uľavilo.
Aspoň na chvíľu som mala pocit,že to naozaj zvládnem.....

Deň prešiel celkom rýchlo,čo znamenalo,že je čas sa pripravovať na večeru u Scottovcov.
Sprchu som si dala len rýchlu,pretože som sa nejak extra nechcela zdržiavať a už rodičia boli nervózni,že nechcú prísť neskoro,tak si mám dať záležať na tom,že budem pripravená práve včas.
Na seba som si obliekla čierne legíny a dlhé oversize tričko,ktoré malo veľmi "slušné" nápisy,ale to snáď dospelí nepochopia.
Možno to pochopí ten idiot,ale mám to niekde v riti.
Vlasy som si zopla do drdola a naniesla na tvár jemný makeup a potom spravila ešte linky a naniesla lesk na pery.
Keď som sa pozrela do zrkadla,tak som z výsledkom bola celkom aj spokojná.

,,Kate,vyrážame!",zvolala matka z dola a ja som si povzdychla.
Je 18:00 a večera sa začne každú chvíľu,čo je fakt nanič,pretože sa mi vôbec tam nechce sedieť,keď bude doma aj ich milovaný synáčik,ktorý je vo všetkom dobrý a vraj je to anjelik.
No tak to vo všetkom je len dobrý klamár.

Keď som už bola pripravená a obula som si svoje tenisky,tak sme vyrazili z domu.
Cesta k domu Scottovcov trvala pár minút,no keď sme tam prišli,tak sme videli,že sa svieti v celom dome.
Opatrne sme zazvonili a čakali kým nám niekto otvorí.
Otvorili nám Alexovi rodičia a len sa usmiali.
,,No vitajte,sme radi,že ste prijali pozvanie a prišli,"povedala z úsmevom pani Scottova a moja matka sa len usmiala a hneď sme vstúpili dnu.

,,Keďže večera sa ešte musí dokončiť,tak čo keby sme si sadli do obývačky a všetci sa porozprávali?",navrhol pán Scott.
,,Samozrejme,"súhlasil môj otec a potom sme si ako na jeho povel sadli do obývačky.
Našťastie zatiaľ tu Alex nebol,takže som mala aspoň chvíľu kľudu.

,,Tak Kate,povedz nám,že čo by si chcela robiť po strednej škole?",prehovorila pani Scottova a ja som sa len zťažka nadýchla.
Vôbec som netušila,že čo chcem robiť a už vôbec nie teraz.
Som len v 2 ročníku a už mám nad tým uvažovať,ale myslím,že je to aj dobrá otázka,pretože na rok budeme musieť dostať ako tretiaci doporučený dopis,ktorý pôjde potom na vysokú školu.
No ja absolútne neviem aká budúcnosť má čaká po strednej škole.
,,No ja ešte stále neviem,"odvetila som opatrne a trochu si pomädlila ruky.

,,Ale no tak uvidíš,ešte sa rozhodneš,"upokojila má pani Scottova,no ja som sa kľudná necítila.
,,Môžem ísť na wc?",spýtala som sa rýchlo a ona len prikývla a hneď som si to nasmerovala hore.
Nevýhoda v tomto dome bola,že tu bol len 1 záchod,ale nebol dole,ale hore na poschodí.
No nič,tak budem musieť ísť tam.

Opatrne som vyšla po schodoch,no hneď ako som výšla,tak som tam narazila na pána "dokonalého".
,,Ale,prišla si ma vykradnúť?",podrypol a ja som len prekrútila očami.
,,Ty si tak sarkastický,ak chceš vedieť,tak som musela ísť s rodičmi k vám a niesom z toho moc nadšená,ale tak na záchod si môžem zájsť nemyslíš?",povedala som rázne a on sa len zasmial.
,,Veď kľud,ja ti nič nehovorím,"povedal a ja som len prekrútila očami a šla na wc.

Keď som z neho vyšla,tak už boli dvere do jeho izby zatvorené a ja som sa pristihla ako pred nimi stojím.
Neviem prečo som tam stala a sa na to len tak prizerala.
Mám vojsť dnu?
A prečo vlastne chcem vojsť dnu?
Opatrne som siahla na kľučku a otvorila tie dvere.
Ja som vôbec nevedela,že čo robím.

Keď som tam vstúpila,tak som si všimla,že ten idiot na posteli leží a počúva hudbu.
Keď si ma všimol,tak slúchadlá stiahol a hudbu vypol.
,,Tentokrát si ma už prišla naozaj vykradnúť?",zavtipkoval,no ja som znova prekrútila očami.
,,Sama neviem čo tu robím,"vysvetlila som a prisadla si na posteľ.

Zrazu sa naše pohľady stretli a ja som prudko dýchala.
Nemala som chuť tu byť,ale sama neviem prečo som tu bola.
Možno som sa dole nechcela k dospelým vraciať.
Možno som v tejto izbe chcela zostať,pretože som sa tu kedysi cítila tak bezpečne a príjemne.

,,Si v pohode?",spýtal sa pozrel mi znova do očí.
Ako keby vedel vo mne vyčítať všetok ten strach,ktorý sa vo mne hromadil.
,,Neviem,"odvetila som opatrne a on len sa priblížil a moje srdce sa rozbušilo.
Vôbec som nevedela,že čo to robím a prečo som tu,ale ako keby som to chcela.
Ako keby som túžila po jeho prítomnosti znova.
Ako keby som sa znova nechala mnou manipulovať,no tentokrát mám pocit,že je to iné.

Zrazu sa jeho ruka dotkla mojej tváre a zotrela moje slzy,ktoré mi tiekli po tvári.
Ani som si to neuvedomovala,že mi tiekli,no to bude tým,že som si spomenula na všetko,čo mi tento človek spôsobil.
,,Prečo si to zrobíl?",zašepkala som a hľadela som mu do tváre.
,,No a práve to som ti chcel minule vysvetliť,keď nás riaditeľ prerušil,"začal a ja som sa zťažka nadýchla.

Ach bože,prečo tu sedím a snažím sa zistiť,prečo to zrobíl?
Nechávam sa znova zmanipulovať?
Prečo tomu tak veľmi dôverujem?
Dávam tomu znova nádej? To všetko len kvôli tomu,že nám spolu chvíľu bolo dobré?
Dá sa ho vôbec nenávidieť?
Stále som tá,ktorá sa rýchlo namotala?

Ďalšia časť.
Tak čo si myslíte o tejto časti?
Konečne sa uzmieria?
Bude tam niečo viac,alebo budú len kamarátmi?

Pridávam song,ktorý by sa hodil teda na Kate,ktorá tiež bola zlomená....