Bezcitný

4.kapitola/Odíď alebo sa s tým zmier

Ráno ma znova prebudil ten otrasný budík,ktorý mi oznamoval,že je čas vstávať do tej prekliatej školy.
Nechce sa mi tam vôbec ísť,už len preto,že mám spolusediaceho toho idiota.
Z duše ho nenávidím a čím dlhšie budem musieť toto znášať,tak tým je menšia šanca,že sa s tým zmierim.

Z mojou lenivosťou som vyskočila z postele a mojej kroky hneď smerovali do kúpeľne ako každé ráno,kde som si spravila hygienu.
No je to základ,takže je normálne,že to pravidelne dodržiavam.
Okrem toho som čistotná a viem sa o seba postarať ohľadom takýchto vecí.

Keď som si spravila rannú hygienu,tak nasledoval výber oblečenia.
To bolo ťažké,no nakoniec som sa predsa rozhodla pre široké džínsy,ktoré som mala obtiahnuté okolo zadku,ale dole som ich mala široké.
Pás bol tak isto úzky,takže som nemusela aspoň riešiť problém s opáskom.

Na vrch som si obliekla dlhé biele tielko,ktoré som si zastrčila pod nohavice a na vrch si dala modrú košelu s čiernymi štvorcami.
Vlasy si nechala rozpustené a potom už len nasledoval makeup,ktorý som mala za pár minút.
To všetko som stihla za pol hodinu a do začiatku vyučovania mám ešte necelú hodinu.
Takže v pohode všetko dnes zvládam.

Keď som vstúpila do kuchyne,tak už za stolom sedeli rodičia a raňajkovali.
Ja som tak isto už mala pripravené raňajky.
Bol to toast zo šunkou a ako niečo na pitie som mala pripravený pomarančový džús.
Môj obľúbený.
Rodičia teda vedia,že čo mám rada.
No aspoň to.

,,No čo zlafko,ako nová škola?",prehovoril otec a ja som naňho len opatrne pozrela.
Hneď som mykla pleciami.
Nechcela som im vysvetľovať,že nerada chodím do tej školy,pretože je tam idiot,ktorý mi zlomil srdce.
Oni ho dosť dobre poznali,pretože ja som ten vzťah s Alexom na základnej škole brala tak vážne,že som ho s našimi zoznámila.
No bola to chýba,pretože to všetko bola len pre Alexa hra.
Jemu šlo len o jedinú vec,čo vlastne v dnešnej dobe ide každému.
Dnešná doba ide úplne do hája.

,,Pamätáte si na toho Alexa Scotta?Môjho priateľa zo základnej školy?",spýtala som sa a rodičia sa len na seba pozreli.
,,Ten kreten čo ti ublížil?"
,,Áno presne ten oci,"súhlasila som a on si povzdychol.
,,Hej,pamatáme si,ale čo s ním?"
,,Znova je môj spolužiak,"vyhrkla som a obaja len prekvapene na mňa pozerali.

,,To vážne?A ozval sa na teba?Povedal ti niečo zle?Pretože ak áno,tak si to s ním vyriadím,"vyhrkol otec a ja som si povzdýchla.
,,Nie,nič zle mi nepovedal,len sa cítim nepríjemne,keď musím ešte vedľa neho sedieť,"povedala som a konečne som zahryzla do raňajok.
Celé raňajky na mňa rodičia hľadeli,no nepovedali ani slovo.
,,Dobre ja už pôjdem,"povedala som po chvíli,keď som dojedla a pozrela na čas.
Zostávalo ešte dobrú polhodinu do začiatku vyučovania,takže som bola v pohode.

Potom som sa s nimi rozlúčila a hneď výška z domu.
Keď som doma s našimi rozprávala o mojom bývalom,ktorého som milovala a on mi zlomil srdce,tak som sa cítila nekomfortne.
Rozprávať sa s rodičmi o tom človeku nieje fakt príjemná vec,no čo už.
Mám to za sebou a už viac ho nespomeniem pred nimi.
Tie ďalšie 2 roky ešte zvládnem.

Keď som dorazila do školy,tak som narazila na Samanthu a Lunu.
Obe stali pri skrinkách a keď ma zbadali,tak sa len usmiali.
Hneď som k nim podišla a usmiala sa tiež.
,,Ahojte baby,ja viem,že včera sme mali ísť na to stretko,ale prepáčte len som prišla domov a zle mi bolo,tak snáď chápete,"povedala som a obe len prikývli.
,,Chápeme,takže čo dnes?"
,,No dnešok môže byť,"povedala som z úsmevom a obe len prikývli.

Zrazu sa na chodbe objavila akási partia chalanov.
Očividne pre baby bola tá partia chalanov pre dievčatá neodolateľná,lebo každá z nich nevedela odtrhnúť pohľad.
Zrazu pohľadom prešla na chalana v kapucni,no ten si ju hneď stiahol dole a upravil si vlasy.
Keď som mu pozrela do tváre,tak ma skoro porazilo.
Bol to Alex Scott.
On sa vážne nezmenil.
Ešte aj tu na strednej baby po ňom pokukujú a patrí do skupiny najväčších namyslených chalanov na škole.
Určite tá celá partia je namyslená rovnako ako on.

Zrazu sa nám pohľady stretli a on sa len uškrnul.
No po tom ako sa na mňa uškrnul nasledovalo niečo,čo som ani ja nečakala.
Očividne si ten úškrn aj jeho kamaráti všimli a hneď zastali.
Pozreli smerom na mňa a na moje 2 kamarátky a podišli k nám.
,,Tak ty si to dievča,ktoré poplietlo našemu Alexovi hlavu?",spýtal sa akýsi bloňdak vpredu.
Vyzeral ako vodca ich skupiny.
Telo mal akési namakané,ale pritom vyzeral ako totálny idiot.

,,Tak to si vedľa jak ta jedľa,"uškrnula som sa a všetci vybuchli do smiechu.
,,Ak som vedľa,tak prečo náš kamarát minulý rok strávil....,"začal,no Alex ho okamžite prerušil.
,,Drž hubu Marco,inak ti rozbijem hubu a už nebudeš mať čo rozprávať,"zasyčal Alex a Marco len prekrútil očami.
,,Ako sa volá táto slečna?",spýtal sa zvedavo,no ja som bola radšej ticho a Alex si len odfrkol.

,,Ani sa nepýtaj,pretože jej meno je rovnako hlúpe ako ona,"odsekol a ja som sa len zasmiala.
,,Hlúpe?Tak ja neviem kto je tu hlúpy,ale to budeš jedine ty,keď vrháš na mňa tie ksichty,ako nejaký teploš,"odbila som ho a vtedy sa znova všetci zasmiali.
Na to sa len znova uškrnul a podišiel ku mne.
Prudko mi pozrel do očí a povzdychol si.
,,Chceš zažiť peklo Jonesova?,"spýtal sa provokačne a ja som si odfrkla.
,,Pamätaj si Scott,že už dávno nemáš nadomnou moc a už dávno má neovládaš,takže by si sa mal čo najskôr spamätať,pretože ja sa ťa nebojím,"odsekla som a pozrela sa na kamarátky,ktoré sa len z úžasom na mňa pozerali.
Potom sme sa všetky pobrali do triedy a ešte pred tým než sme zmizli v triede,tak som mu ukázala prostredník.
Viem,že si to ten hajzel v triede na mne ešte vybije,ale mal by si uvedomiť,že sa ho nebojím už dávno a tak isto už dávno má neovláda.
Ja sa jednoducho taký hajzlov nebojím a nikdy už nebudem...

Ďalšia časť.
Tak čo na to hovoríte?