Bezcitný

60.kapitola/Návrat domov

,,Zlatko,ale mohla si sa nám ozvať,"podotkla matka,keď som už sedela v jej aute vedľa nej.
,,Mami prepáč,že som sa neozvala,ale mala som jednoducho pocit,že potrebujem sa trochu osamostatniť a už niesom dieťa,"vysvetlila som a ona na mňa len z úsmevom pozrela.
,,Som na teba pyšná zlatko,ale doma nám vyrozprávaš všetko,čo si tam zažila,"navrhla z úsmevom a ja som len prikývla a potom sa zahľadela von oknom.
Rozmýšľala som nad tým,že aké to teraz bude,keď sa vraciam po týždni domov a aké to bude ho vidieť.

,,Inak som počula,čo sa medzi tebou a Alexom stalo,"prehovorila zrazu a ja som len snažila sa tvári normálne,ako keby sa ma to nedotklo,ale dotklo.
,,Povedal ti to?"
,,Jeho rodičia mi povedali,pretože si všimli aký je bez nálady a uzavretý,tak sa ho snažili presvedčiť,aby im povedal,že čo sa stalo,no a povedal,že ste sa rozišli,"odvetila a ja som bola len prekvapená,pretože som nečakala,že bude Alex z toho tak smutný.

Vôbec som nevedela,že takto to s ním bude,keď sa somnou rozišiel.
Myslela som,že bude v pohode,ale ani nechápem prečo som si to myslela,keďže som ho sklamala.
Sklamala som ho a nenávidím sa za to,pretože si to nezaslúžil,ale asi bude najlepšie,ak sa porozprávame osobne.

Keď sme konečne dorazili domov,tak som hneď sa šla privítať s otcom,ktorý už má čakal pred dverami.
Objala som ho hneď a potom som zobrala svoj kufor a šla dovnútra.
,,Tak nám vyrozprávaj ako bolo,"vyzval má,keď som vstúpila dnu.
Ešte som nebola ani vyzutá ani prezlečená a už ma otravovali otázkami.
No nie,že by ma otravovali,ale jednoducho ešte som len prišla domov a už chcú ma vypočúvať.

,,Skočím do sprchy,oblečiem sa a potom vám to vyrozpravám,len teraz potrebujem vydýchnuť,"povedala som vážne a hneď sa pobrala z kufrom do izby.
Konečne som späť v mojej milovanej izbe,no musím si ju užiť ešte rok,pretože potom odídem na vysokú.
Teda ak sa tam vôbec dostanem.
Neváhala som ani minútu a hneď som sa pobrala do sprchy,ktorú som tak veľmi potrebovala.
Po dlhom lete to potrebuje asi každý.

V sprche som strávila asi minimálne polhodinu,pretože som si chcela umyť aj vlasy,ktoré som si umyť mohla aj večer,ale potom by sa mi nechcelo.
Hneď ako som zo sprchy vyšla,tak som na seba hodila župan a pobrala sa do izby,kde som si na seba obliekla voľné oblečenie.
Zrazu mi zavybroval mobil a ja ako na povel som hneď reagovala.

Keď som si všimla,že od koho mi prišla sms,tak sa mi rozbušilo srdce.
Písal mi Alex.

A:Môžeme sa porozprávať?

K:No neviem či je to dobrý nápad,ale myslím,že áno

A:Tak fajn,príď ku mne,mám voľný dom

K:Okej,zachviľu som tam

Hneď ako som odpísala,tak som na seba hodila bundu a hneď sa pobrala z domu.
No pred tým má zastavili ešte naši.
,,Kde sa chystáš Kate?",spýtala sa matka a ja som si povzdychla a prekrútila očami.
,,Potrebujem len niečo vybaviť,ale vrátim sa,"povedala som rýchlo a potom som vybehla čo najrýchlejšie.
Absolútne som nečakala,že Alex sa bude ešte chcieť porozprávať a už vôbec nie tak skoro.

Po chvíli keď som sa ocitla pred jeho domom,tak som nachvíľu zastala,pretože som si nebola istá,či tam mám ísť.
Vedela som len to,že to čo robím,je mimo moju kontrolu a nemôžem to ovládať,pretože to ovláda mňa.
Asi bolo najlepšie,keď som Jessovi nechala taký dopis,pretože asi by nebolo najlepšie,ak by sme si niečo začali,keď možno ešte mám šancu na vzťah s niekým koho stále milujem.

Opatrne som sa pobrala k jeho dverám a zazvonila.
Srdce mi rýchlo bilo a myslela som si,že každú chvíľu vybuchnem,ale bol to len pocit,pretože Alex je Alex a nemám dôvod sa ho báť.

Keď sa otvorili dvere,tak ako keby ma zasiahol blesk.
Stala som ako socha a nedokázala spraviť ani jeden pohyb,pretože môj mozog sa zameral iba na to jedno.
A to bol Alex.
Pozorovala som ho a všimla som si,že trochu zmenil vzhľad.
Ostrihal sa a prefarbil si vlasy.
Už nemal zelené od vtedy,čo som vykonala naňom pomstu.
Už bol trochu iný a za ten týždeň sa dokázal vzhľadovo zmeniť.

,,Ahoj,"prehovoril a pozrel mi do očí,no ja som nedokázala mu ani len tam pozrieť.
Nemohla som sa ani vyjadriť k tomu,prečo som mu klamala a zrazu sa chcel rozprávať?
No nejak mi to nesedí.
Ale Alex je Alex.

,,Ehm...tak pôjdeš ďalej?",spýtal sa a ja som len prikývla a vošla dnu.
Nevedela som zo seba dostať ani slovo,pretože som myslela len na to,ako to medzi nami dopadlo naposledy.
Bála som sa,že ak niečo poviem,tak zhorším situáciu.
,,Tak si teda sadneme?",spýtal sa znova a ja som prikývla a pobrali sme sa do jeho izby.
Nemala som ani najmenšie tušenie prečo práve tam,ale bolo mi to celkom jedno.

,,Prečo si somnou chcel rozprávať?",prehovorila som konečne a pozrela mu do očí.
Musela som sa postaviť strachu.
,,Pretože chcem počuť dôvod,prečo si mi klamala prečo to tak dopadlo ako to dopadlo,"vysvetlil a ja som sa len zťažka nadýchla.
,,Neviem čo ešte očakávaš odomňa,ale už som ti to vysvetľovala cez hovor,no ty si to jednoducho ukončil a zrušil hovor,tak neviem,či mám dôvod ešte ti niečo vysvetľovať,"povedala som rázne a prekrížila si ruky na hrudi.

,,Ja viem a som si vedomí toho,čo som spravil,ale nahnevalo ma to tak,že som nevedel čo mám robiť,"upresnil a ja som len pokrutila hlavou.
Mne už došlo,že o toto išlo celý čas.
,,To ťa stále neospravedlňuje,že si to spravil a ja nemám dôvod tu sedieť,ukončil si to a tak to by sme aj mali nechať."
,,Kate prosím,aspoň chcem vypočuť čo sa stalo a viem,že nemôžem napraviť to,čo som spravil,ale ty si mi klamala."

No šak jasné.Teraz chcel na mňa hodiť vinu,že ja som klamala.
Dobre uznávam,že som nemala a som si aj toho vedomá,ale o nič nešlo,pretože Jess bol len kamarát.
No aspoň teda dúfam.

,,Pozri Alex,nepovedala som ti o ňom,pretože som vedela ako budeš reagovať,žiarlil by si a okrem toho boli sme pohádaní kvôli nejakej somarine,tak som ťa tým nechcela zaťažovať,no a ďalšia vec je,že by som ti to určite povedala osobne a čo sa týka Jessa,tak bol to len kamarát a nič viac,"vysvetlila som po chvíli.
Rozhodla som sa tak,že mu to vysvetlím,pretože to bolo najjednoduchšie a vyhla by som sa hádke.

,,Prepáč,že niesom taký,akého by si ma chcela,prepáč,že úplne iný než si čakala,ale mne na tebe záleží a možno to tak nevyzerá,ale stále ťa milujem."
Na chvíľu som chcela sa pousmiať a chytiť ho za ruku,ale na druhej strane som vedela,že by to nebolo správne.
Viem ako to medzi nami veľa krát dopadlo a práve preto sa chcem teraz jedine sústrediť na školu.

Tak a je tu ďalšia časť.
Snáď sa páči.
No čo si myslíte o ich osobnom stretnutí?
Majú ešte oni dvaja šancu,alebo je to medzi nimi už definitívny koniec?