Bezcitný

37.kapitola/Odchod

Prešlo už niekoľko týždňov od môjho rozchodu s Jamesom a od tej doby stále neviem prestať myslieť na to,ako som ušla z triedy a povedala,že nechcem mať s Alexom nič spoločné.
Možno to ľutujem,ale už to nezmením,pretože projekt s ním už asi nezrobím,pretože on už odišiel na turnaj a tak práve dostal vysvedčenie aj skôr.
Najviac ma mrzí,že odišiel na 6 mesiacov a ani sa nebol rozlúčiť.
Ale čo mám čakať,keďže sme sa prestali baviť,tak nechápem čo som čakala.
Asi je to normálne,keď mi nenechal ani správu ani nič.
Popravde to,že odišiel,tak aspoň budem mať polroka času uvažovať nad tým,že či mi o to vážne stojí.
Možno sa z toho vyliečim,ale dosť pochybujem,keď som to nedokázala ani po 2 rokoch.

Práve sedím nad učebnicami,pretože sa učím na záverečné testy,ktoré rozhodnú o mojej známke na vysvedčení.
Za pár týždňov už je leto a čoskoro nás čakajú prázdniny,takže práve o to mi ide,aby som dokončila 2 ročník a mala pokojné prázdniny.
No keď uvažujem nad tým,čo som si nedávno pripustila,aj keď som si to uvedomovala už skôr,no nikdy som si to nepripustila.
Ale teraz keď už viem o svojich skutočných pocitoch,tak možno môžem s tým niečo robiť.
Ale najlepšie bude ak naňho rýchlo zabudnem,pretože to nebude najlepšie.
Medzi nami to malo skončiť už na základnej a nie ešte,aby sa to ťahalo aj na strednú školu.

Zrazu mi prišla správa od nejakého neznámeho.

_neznámy_:Chýbaš mu(A.S)

Zrazu sa mi rozbušilo srdce,pretože som pochopila už hneď,ako som videla tie iniciály.
A.S ako Alex Scott.
Kto to sakra píše?
Určite to je nejaký fake účet.

Rýchlo som poslala správu Samanthe a Lune,nech sa ku mne dostavia,pretože sa s nimi potrebujem porozprávať.
Rozhodne sa o tom chcem rozprávať,pretože táto správa by mi len tak neprišla.
Fake to určite nebude.
Takže mu chýbam?
Cíti ku mne ešte niečo?
Alebo si to len nahováram?

Po pár minútach sa už kamarátky dostavili,takže som im šla okamžite otvoriť dvere a pustila ich dovnútra.
,,Tak čo je také súrne,že si nás volala sem?",spýtala sa Samantha a ja som len preglgla.
,,To vám ukážem v izbe,"povedala som jednoducho a hneď sme sa pobrali do mojej izby.
Okamžite som im podala mobil do rúk,kde som stále mala uloženú správu.
,,Vážne to písal Alex Scott?",spýtala sa zvedavo Luna,no ja som pokrutila hlavou .

,,Určite to musel byť jeho kamarát,pretože on sám by niečo také nenapísal,ale aj keď to napíše jeho kamarát,tak to musí byť pravda,pretože ak by to pravda nebola,tak takým niečím by sa nezaťažovali,"vysvetlila som jednoducho a začala nervózne chodiť po izbe.
Vôbec som nevedela,že čo si mám o tomto myslieť,ale ak je to tak,tak musím s ním okamžite hovoriť.

,,Pozri Kate,aj keby to písal jeho kamarát,tak Alex sa ani nerozlúčil a vieš aký bol k tebe,takže jednoducho to nechaj tak a choď ďalej,alebo skôr teda ešte stále ho miluješ?"
,,Áno,ešte stále áno,"vyšlo zo mňa a obe na mňa len šokovane pozerali.
Nenávidím sa za to,že som to povedala priamo nahlas,ale tak už sa stalo.
Ak to vyslovila som nečakane,tak to bude od srdca a tým pádom to je pravda.

,,Ja viem a to je zlé,nemôžeš sa držať minulosti,ale musíš ísť ďalej,aj keď to bolí,"povedala pokojne Samantha a položila mi ruku na rameno.
Bola som rada,že mám tu také skvelé kamarátky a ten rok som nejakým zázrakom prežila.
Z jednej časti som aj bola rada,že som šla na túto školu....