Bezcitný

36.kapitola/Projekt a zlomené srdce

Pohľad Kate

,,Ja nebudem s tebou robiť ten projekt,"odsekla som,keď som bohužiaľ musela sedieť vedľa toho idiota Alexa.
Učiteľ nás tak rozdelil do dvojíc a presne toho som sa najviac obávala.
,,Čo po mne zjapeš,ako keby som za to mohol ja,"odvrkol arogantne a ja som len prekrútila očami,no ignorovala som jeho poznámku.
,,O čom vlastne budeme to robiť?",spýtala som sa nahlas učiteľa a on len ukázal na tabuľu,kde boli napísané názvy nejakých historických pamiatok.

,,Nevyberieme si nič,pretože ja s ním odmietam spolupracovať,"povedala som rázne a zobrala si veci a pobrala sa preč.
Nemienila som tam ostať ani minútu,pretože mi to bolo nepríjemné a každopádne som potrebovala ísť na čerstvý vzduch.
Nechápem prečo len nás dvoch dávajú stále do dvojíc,keďže ani jeden z nás nemá záujem spolupracovať.
S Alexom Scottom už nikdy nič mať spoločné nebudem,takže nechápem načo to robia.

Keď som vyšla na čerstvý vzduch,tak som hneď si to nasmerovala do parku,kde som si chcela prevetrať hlavu.
To,že už mám 18,tak to znamená,že môžem robiť čokoľvek,takže by nemalo nikomu vadiť,ak si pôjdem na pár dní niekam vyraziť a užiť si.
Ale najprv by som sa chcela na to spýtať Jamesa,pretože s tým by som si určite chcela užiť.

Keď som dorazila do parku,tak som si sadla na moje obľúbené miesto a dala si slúchadlá do uší.
Chcela som sa na chvíľu aspoň upokojiť,no nejak sa mi to nedarilo.
Ani hudba dokonca nepomáhala.
Myšlienkami som prešla na to,ako som vypadla z tej školy len preto,aby som nemusela byť vo dvojici s Alexom.
Neviem prečo ma to tak nahnevalo,ale každý mal v pohode dvojicu,len ja som musela mať takého idiota.
Možno voči nemu mám nenávisť a nedokážem s ním ani len spolupracovať.
Ani neviem prečo som vôbec dala predtým šancu nášmu kamarástvu,keď sa teraz tvárime,ako keby sme neexistovali.

Zrazu mi zavybroval mobil a prišla mi sms od Jamesa.
Napísal,že ide sa prejsť do parku,tak,že či nechcem ísť s ním,no ja som len odpisala,že už som tam,tak ho čakám.
Aj keď veľmi som nemala teraz náladu na spoločnosť,no tak či tak by som sa tomu nevyhla,pretože by ma určite stretol a boli by sme spolu.
Viem je to môj priateľ a je fajn,ak budeme tráviť spolu viac času,ale nemyslím si,že musíme byť spolu každý deň.
Veď každý z nás má svoje vlastné životy či nie?

Po chvíli sa tu už ukázal aj James,s ktorým som sa hneď vyobjímala.
,,Chýbala si mi,"zašepkal mi do ucha a ja som cítila mierne chvenie v bruchu.
Bola som rada,že som mu odpísala a on prišiel.
Veľmi som bola za to rada,pretože konečne som spravila niečo správne a teraz sa cítim oveľa lepšie.

,,Aj ty si mi chýbal a ani nevieš jak,ale chcem sa s tebou o niečom porozprávať,"vyhrkla som a pozrela mu do očí.
Ani sama som nevedela,že o čom s ním mám rozprávať,ale zrazu som si začala uvedomovať toľko veci,ktoré som si do teraz neuvedomovala.
Ako každý večer som sa snažila stalkovať Alexa a ako každý večer som zaspávala z myšlienkou naňho.
Ako každý deň ma hnevá,že sa ani nerozprávame...

Možno k nemu stále chovám city,aj keď ho zároveň nenávidím.
Možno nikdy som sa cez neho nepreniesla aj keď mi ublížil.
,,Tak dobre,ja ťa počúvam,"vyhlásil James a pozrel mi do očí.
Už sme spolu niekoľko mesiacov a za tú dobu som si veľa uvedomila,no až príliš neskoro.
Možno on je zamilovaný tak veľmi a možno to,čo mu poviem teraz,mu ublíži,ale musí vedieť pravdu.
Chcem byť k nemu aspoň teraz úprimná.

Opatrne sme si obaja sadli na lavičku a pozreli si do očí.
Teraz sme už konečne nemuseli riešiť či je zima alebo nie,pretože už sa blíži leto a čoskoro škola skončí,takže aspoň som nemusela myslieť na to,že mrznem.

,,Ide o Alexa,"vyhrkla som opatrne a on len prikývol a sklonil hlavu.
,,Vedel som,že ide o to,vždy som tušil,že niečo k nemu ešte cítiš,"povedal a ja som len rozmýšľala,že čo mu mám ďalej povedať.
Nenávidela som sa za to,že som si to neuvedomovala skôr,ale myslím,že moje kamarátky mali celý čas pravdu.
Vždy som k nemu niečo cítila,no neuvedomovala som si to.

,,Ja viem a to ma veľmi mrzí,že som si to skôr neuvedomila,ale hlavne ma mrzí to,že som ťa ťahala za nos a nepovedala ti skôr pravdu,"pozrela som mu do očí a v tú chvíľu som naozaj v ňom videla,že veľmi som mu ublížila.
Naznačili to už jeho oči,že ho to boli,no viem,že to James prekoná,pretože je silný.

,,To je v pohode Kate,ja to chápem,veď srdcu nerozkážeme,takže choď si za tým čo cítiš,"povedal a žmurkol na mňa.
Ja som sa len usmiala a konečne ho objala.
,,Bolo mi cťou poznať tak úžasne dievča,"povedal nakoniec a ja som len prikývla a potom som bez slova odišla.
Viem,že to bolo odomňa hnusné,ale konečne som si po prvý krát po dlhom čase priznala,že ešte stále niečo cítim k tomu bastardovi......

Ďalšia časť.
Tak čo myslíte si?
Je správne,že si to konečne Kate priznala?
Budú mať niekedy Alex s Kate šancu na vzťah?
Čo cíti Alex?